home *** CD-ROM | disk | FTP | other *** search
/ Chip 1997 October / Chip_1997-10_cd.bin / oddech / vysledky / science.mip < prev    next >
Text File  |  1997-08-31  |  31KB  |  538 lines
  1. <html>
  2.  
  3. <head>
  4. <meta http-equiv="Content-Type" content="text/html; charset=windows-1250">
  5. <meta name="GENERATOR" content="Microsoft FrontPage 3.0">
  6. <meta name="Author" content="Lukas Diko">
  7. <title>Mars Pathfinder - VedeckΘ zistenia</title>
  8. </head>
  9.  
  10. <body bgcolor="#FEDDCC" link="#FF5500" vlink="#206020" alink="#96351F">
  11.  
  12. <h1 align="center">Mars Pathfinder<br>
  13. Vitajte na Marse!</h1>
  14.  
  15. <h1 align="center">VedeckΘ Dßta</h1>
  16. <div align="center"><center>
  17.  
  18. <table width="100%" border="3" cellspacing="1" cellpadding="1">
  19.   <tr>
  20.     <td align="CENTER"><table width="450" border="1" cellspacing="2" cellpadding="0">
  21.       <tr>
  22.         <td width="50%"><p align="center"><a href="schofi_1.gif"><img src="schofi_1.gif"
  23.         width="288" height="212" align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  24.         schofi_1.gif (31K)</a></td>
  25.         <td width="50%"><p align="center"><a href="schofi_2.gif"><img src="schofi_2.gif"
  26.         width="288" height="212" align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  27.         schofi_2.gif (47K)</a></td>
  28.       </tr>
  29.       <tr>
  30.         <td width="50%" valign="TOP"><font color="#000000">Tento obrßzok zobrazuje RSS
  31.         zr²chlenie, ako funkciu Φasu, z troch snφmaΦov zr²chlenia na Pathfindery poΦas
  32.         pristßvania. èpecifickΘ Φrty s·: rozvinutie airbagov (1194 sek·nd), spustenie RAD
  33.         motorov (1198 sek·nd), odpojenie padßka (1200 sek·nd), prv² skok (1204 sek·nd) a
  34.         druh² skok (1210 sek·nd). 15 skokov je jasne ukßzan²ch pred koncem peri≤dy
  35.         vzorkovania (32 Hz). Predpokladß sa, ₧e Pathfinder skßkal a kolφsal sa eÜte ∩alÜiu
  36.         1 min·tu pred t²m, ako sa ·plne ustßlil. Z grafu vidφme akΘ tvrdΘ (v²Üka
  37.         vrcholov) a vysokΘ (Φas interval medzi vrcholmi) skoky boli (napr.: 6 sek =3D 16.7 m, 5
  38.         sek =3D 11.6 m, 4 sek =3D 7.4 m, 3 sek =3D 4.2 m, and 2 sek =3D 1.9 m).</font></td>
  39.         <td width="50%" valign="TOP"><font color="#000000">Graf zobrazuje zmeny tlaku (bodky) v
  40.         zßvislosti od Φasu, meranΘ MET prφstrojom na Pathfindery, poΦas intervalu
  41.         pristßvania z grafu 1. KosoÜtvorce zobrazuj· Φas opojenia padßku a prvΘho nßrazu.
  42.         Tlak v priebehu Φasu st·pa, Φo mo₧no takmer urΦite pripφsa¥ klesaniu Pathfindera
  43.         asi o 10 m. BodkovanΘ Φiary zobrazuj· tlakovΘ zmeny pri predpokladanej zmene
  44.         nadmorskej v²Üky o 10 m. Skoky s· taktie₧ vidite╛nΘ.</font></td>
  45.       </tr>
  46.       <tr>
  47.         <td width="50%"><p align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#59"
  48.         tppabs="http://mars.sgi.com/ops/schofi_4.gif"><img src="schofi_4.gif"
  49.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/schofi_4.gif" width="288" height="153" align="BOTTOM"
  50.         naturalsizeflag="3"><br>
  51.         schofield_f4.gif (31K)</a></td>
  52.         <td width="50%"><p align="center"><a href="dustdev1.gif"><img src="dustdev1.gif"
  53.         width="288" height="259" align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  54.         dustdev1.gif (31K)</a></td>
  55.       </tr>
  56.       <tr>
  57.         <td width="50%" valign="TOP"><font color="#000000">Graf zobrazuje nßvÜtevu
  58.         &quotpraÜnΘho dΘmona ", poΦas Solu 25. Odvtedy bolo pozorovan²ch nieko╛ko
  59.         podobn²ch javov. ╚ierna Φiara zobrazuje tlak na povrchu v priebehu cca. 2 min·t.
  60.         Vidφme ostrΘ minimum pribli₧ne 0.5% pod normßl. PreruÜovanΘ Φiary zobrazuj· ·daja
  61.         z dvoch vetern²ch senzorov (Modr² =3D Vetern² senzor 4 =3D V²chodn² vietor, ╚erven²
  62.         =3D= Vetern² senzor 1 =3D Zßpadn² vietor). Ke∩ vietor f·kal priamo na senzor
  63.         ochladilo sa ==2E. Vidφme, ₧e r²chlos¥ v²chodnΘho vetra sa zv²Üila ako sa "
  64.         praÜn² dΘmon " pribli₧oval k Pathfinderu a tlak zaΦal klesa¥. Ako "
  65.         praÜn² dΘmon " prechßdzal popri Pathfindery, tlak sa zaΦal zvyÜova¥,
  66.         v²chodn² vietor ustal a nßhle narßstla r²chlos¥ zßpadnΘho vetra. Po odchode "
  67.         praÜnΘho dΘmona " sa tlak vrßtil na normßl a zßpadn² vietor taktie₧ ustal.</font></td>
  68.         <td width="50%" valign="TOP">ZjednoduÜenß schΘma praÜnej b·rky, ktorß sa prehnala
  69.         nad Sagan Memorial Station poΦas Solu 25. Zobrazuje smer pohybu, r²chlos¥ vetra a tlak
  70.         na povrchu. </td>
  71.       </tr>
  72.       <tr>
  73.         <td width="50%"> </td>
  74.         <td width="50%"> </td>
  75.       </tr>
  76.       <tr>
  77.         <td width="50%"> </td>
  78.         <td width="50%"> </td>
  79.       </tr>
  80.       <tr>
  81.         <td width="50%"> </td>
  82.         <td width="50%"> </td>
  83.       </tr>
  84.       <tr>
  85.         <td width="50%"> </td>
  86.         <td width="50%"> </td>
  87.       </tr>
  88.     </table>
  89.     </td>
  90.   </tr>
  91.   <tr>
  92.     <td align="CENTER"><h2><a href="super-res-index.htm"
  93.     tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/super-res-index.htm">V²sledky zobrazenia s vysok²m
  94.     rozlφÜenφm<br>
  95.     z NASA Ames Research Center!</a></h2>
  96.     </td>
  97.   </tr>
  98.   <tr>
  99.     <td align="CENTER"><table width="450" border="1" cellspacing="2" cellpadding="0">
  100.       <tr>
  101.         <td width="100%"><p align="center">á<a href="tppmsgs/msgs0.htm#61"
  102.         tppabs="http://mars.sgi.com/ops/hap_1.jpg"><img src="hap_1_sm.jpg"
  103.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/hap_1_sm.jpg" width="231" height="234" align="BOTTOM"
  104.         naturalsizeflag="3"></a></p>
  105.         <p align="center">hap_1.jpg</p>
  106.         <p>Ca/Si versus Fe/Si. V tomto grafe, predbe₧nΘ APXS anal²zy p⌠dy (₧ltΘ body) s·
  107.         rozÜφrenΘ o anal²zy p⌠dy Vikingu. Anal²zy Yogiho ukazuj· kontaminßciu povrchu
  108.         kame≥a prichyten²m prachom. Jeho zlo₧enie mo₧no odhadn·¥ po odΦφtanφ prachu.
  109.         Zlo₧enie Yogiho je ve╛mi podobnΘ zlo₧eniu Barnacle Billa. Barnacle Bill je tie₧
  110.         kontaminovan² prachom, ale v menÜom rozsahu.</td>
  111.       </tr>
  112.       <tr>
  113.         <td width="100%"><p align="center">á<a href="tppmsgs/msgs0.htm#62"
  114.         tppabs="http://mars.sgi.com/ops/hap_2.jpg"><img src="hap_2_sm.jpg"
  115.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/hap_2_sm.jpg" width="231" height="234" align="BOTTOM"
  116.         naturalsizeflag="3"></a></p>
  117.         <p align="center">hap_2.jpg</p>
  118.         <p>APXS anal²zy Mar¥anskej p⌠dy porovnanΘ s anal²zami p⌠dy Vikingu. Ka₧dß vzorka v
  119.         tomto grafe je normalizovanß ku Si. Ältou s· zobrazenΘ dßta Vikingu zahr≥uj·ce
  120.         vÜetky anal²zy a ich analytickΘ nepresnosti popφsanΘ B.C. Clarkom a in²mi (1982) v
  121.         Journal of Geophysical Research, Φφslo 87, str. 10,064. Hoci prvΘ APXS anal²zy p⌠dy
  122.         (A-2) boli ohlßsenΘ ako ve╛mi podobnΘ anal²zam Vikingu, nasleduj·ce priniesli
  123.         odliÜnosti a nieko╛ko postatn²ch rozdielov. NajmΣ, vzorky p⌠d z Pathfindera maj·
  124.         viac Al a Mg, a menej Fe, Cl a S. Scooby Doo, ktor² sa zdß by¥ sedimentßrnym kame≥om
  125.         zlo₧en²m najmΣ z kompaktnej p⌠dy, tie₧ ukazuje nieko╛ko chemick²ch rozdielov od
  126.         okolit²ch p⌠d.</td>
  127.       </tr>
  128.       <tr>
  129.         <td width="100%"><p align="center">á<a href="tppmsgs/msgs0.htm#63"
  130.         tppabs="http://mars.sgi.com/ops/hap_3.jpg"><img src="hap_3_sm.jpg"
  131.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/hap_3_sm.jpg" width="231" height="234" align="BOTTOM"
  132.         naturalsizeflag="3"></a></p>
  133.         <p align="center">hap_3.jpg</p>
  134.         <p>Mg/Si versus Al/Si. Tento graf zobrazuje chemickΘ rozdiely medzi pozemsk²mi kame≥mi
  135.         a meteoritmi o ktor²ch sa usudzuje,₧e pochßdzaj· z Marsu. Mar¥anskΘ meteority
  136.         (rovnako ako ahal²zy p⌠dy Vikingu) vidφme zaznaΦenΘ na╛avo od pola kame≥ov zo Zeme.
  137.         APXS anal²zy kame≥ov (hviezdiΦky) a p⌠d (₧ltΘ body) sa nachßdzaj· medzi t²mito
  138.         vyÜÜie definovan²mi po╛ami, hoci s· podobnΘ minimßlne jednΘmu basaltickΘmu
  139.         meteoritu. ╧alÜie dve hviezdiΦky predstavuj· zlo₧enie Barnacle Billa a Yogiho. </td>
  140.       </tr>
  141.       <tr>
  142.         <td width="100%"><p align="center">á<a href="tppmsgs/msgs0.htm#65"
  143.         tppabs="http://mars.sgi.com/ops/hap_4.jpg"><img src="hap_4_sm.jpg"
  144.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/hap_4_sm.jpg" width="231" height="234" align="BOTTOM"
  145.         naturalsizeflag="3"></a></p>
  146.         <p align="center">hap_4.jpg</p>
  147.         <p>Minerßlne anyl²zy. APXS chemickΘ anal²zy Barnacle Billa and Yogiho (korigovanΘ pre
  148.         prichyten² prach) boli prepoΦφtanΘ, pou₧itφm prepoΦtu CIPW normy, na prijate╛nΘ
  149.         minerßly. Ak s· kryÜtalickΘ vulkanickΘ kamene, skladaj· sa pravdepodobne z
  150.         orthopyroxφnu (silikßt magnΘzia a ₧eleza), feldsparov (aluminum silikßty of Po, Na,
  151.         and Ca), kryÜtß╛ (SiO2), a in²ch minerßlov zahr≥uj·cich magnetite, ilmenite, sφran
  152.         ₧eleza, a fosfßt vßpnika.</td>
  153.       </tr>
  154.       <tr>
  155.         <td width="100%"><p align="center">á<a href="tppmsgs/msgs0.htm#67"
  156.         tppabs="http://mars.sgi.com/ops/hap_5.jpg"><img src="hap_5_sm.jpg"
  157.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/hap_5_sm.jpg" width="231" height="234" align="BOTTOM"
  158.         naturalsizeflag="3"></a></p>
  159.         <p align="center">hap_5.jpg</p>
  160.         <p>Vulkanickß klasifikßcia kame≥ov. Tßto vÜeobecne pou₧φvanß klasifikßcia
  161.         ukazuje, ₧e Barnacle Bill a Yogi s· rozdielne od basaltick²ch Mar¥ansk²ch meteoritov
  162.         (ΦervenΘ ÜtvorΦeky). APXS anal²zy boli korigovanΘ na mal² obsah soli a predpoklad,
  163.         ₧e S sa vyskytuje ako sulfßt. Kamene s· zobrazenΘ v poli andezitov (alebo v jeho
  164.         blφzkosti). Zatia╛ nie je mo₧nΘ urΦi¥, Φi s· to vulkanickΘ, sedimentßrne, alebo
  165.         metamorfnΘ kamene.</td>
  166.       </tr>
  167.     </table>
  168.     <table width="450" border="1" cellspacing="2" cellpadding="0">
  169.       <tr>
  170.         <td><p align="LEFT">HornΘ dva obrßzky ukazuj· ni₧Üie ciele s magnetick²mi
  171.         vlastnos¥ami zo Solov 6 a 13. Na dolnom obrßzku vidie¥ vyÜÜie magnetickΘ ciele zo
  172.         Solu 26. Jasne vidφme, ₧e vzorky prachu sa Φasom vyvφjaj·. PodrobnejÜie informßcie
  173.         o tomto experimente <a href="tppmsgs/msgs0.htm#69"
  174.         tppabs="http://ntserv.fys.ku.dk/mars.htm">http://ntserv.fys.ku.dk/mars.htm</a>. </td>
  175.       </tr>
  176.       <tr>
  177.         <td width="100%"><p align="center"><a href="magnets_.jpg"><img src="magnets_.jpg"
  178.         width="144" height="220" align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  179.         magnets_.jpg (109K)</a></td>
  180.       </tr>
  181.     </table>
  182.     </td>
  183.   </tr>
  184.   <tr>
  185.     <td align="CENTER"><h2><a href="clouds_sunset.htm"
  186.     tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/clouds_sunset.htm">Oblaky, v²chod a zßpad Slnka na
  187.     Marse!</a></h2>
  188.     <h2><a href="pressmov.htm" tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/pressmov.htm">Zmeny
  189.     atmosferickΘho tlaku na Marse v zßvislosti od Φasu.!</a></h2>
  190.     <h2><a href="pr-windsocks.htm" tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/pr-windsocks.htm">MeraΦe
  191.     vetra na Pathfinderi ...</a></h2>
  192.     </td>
  193.   </tr>
  194.   <tr>
  195.     <td align="CENTER"><h2 align="LEFT">PrvΘ APXS dßta o Barnacle Billovi, Yogim a p⌠de!</h2>
  196.     <ul>
  197.       <li><a href="apx-res2.htm" tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/apx-res2.htm"><font size="+2">Zlo₧ky</font></a>
  198.       </li>
  199.       <li><a href="apx-r2ox.htm" tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/apx-r2ox.htm"><font size="+2">Oxidy</font></a>
  200.       </li>
  201.       <li><a href="apx-r2co.htm" tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/apx-r2co.htm"><font size="+2">Porovnanie
  202.         Zem-Mars</font></a> </li>
  203.     </ul>
  204.     </td>
  205.   </tr>
  206.   <tr>
  207.     <td align="CENTER"><b><a href="apxsbb.htm" tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/apxsbb.htm">APXS
  208.     anal²za kame≥a Barnacle Bill!</a></b><hr>
  209.     <table width="450" border="1" cellspacing="2" cellpadding="0">
  210.       <tr>
  211.         <td width="50%" align="CENTER"><a href="81940_fu.jpg"
  212.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/81940_fu.jpg"><img src="81940_th.jpg"
  213.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/81940_th.jpg" width="89" height="100" align="BOTTOM"
  214.         naturalsizeflag="3"><br>
  215.         81940_fu.jpg (264K)</a><p><a href="81942_fu.jpg"><img src="81942_th.jpg" width="89"
  216.         height="100" align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  217.         81942_fu.jpg (264K)</a></td>
  218.         <td width="50%" align="CENTER"><a href="81943_fu.jpg"><img src="81943_th.jpg" width="98"
  219.         height="100" align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  220.         81943_fu.jpg (450K)</a><p><a href="81944_fu.jpg"><img src="81944_th.jpg" width="125"
  221.         height="100" align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  222.         81944_fu.jpg (31K)</a></td>
  223.       </tr>
  224.       <tr>
  225.         <td width="50%" valign="TOP"><font color="#000000">Povrch v okolφ cesty Sojournera
  226.         obsahuje Φerven² zßvej /#1/, tmavosivΘ kamene ako napr. Cradle /#3/, p⌠du prechodnej
  227.         farby medzi farbou zßveja a kame≥ov /#2/ a tmavoΦerven² prach v okolφ a na kameni
  228.         Lamb /#4/. Mars je charaktrizovan² podobn²mi farbami po celom povrchu.</font></td>
  229.         <td width="50%" valign="TOP"><font color="#000000">Na panoramatickej snφmke okolia
  230.         urobenej Pathfinderom m⌠₧ete vidie¥ nieko╛ko vΣΦÜφch siv²ch skßl, svetlo
  231.         Φerven² prach a tmavÜφ prach tam, kde Airbagy rozruÜily vrchn· vrstvu. Skaly a prach
  232.         na povrchu sa pravdepodobne skladaj· z minerßlov, ktorΘ m⌠₧eme nßjjs¥ na Zemi.
  233.         Najviac zast·penΘ s· pod╛a infraΦerven²ch meranφ IMP kamery minerßly ₧eleza. </font></td>
  234.       </tr>
  235.       <tr>
  236.         <td width="50%" align="CENTER"><a href="81945_fu.jpg"><img src="81945_th.jpg" width="85"
  237.         height="100" align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  238.         81945_fu.jpg (93K)</a><p><a href="81946_fu.jpg"><img src="81946_th.jpg" width="79"
  239.         height="100" align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  240.         81946_fu.jpg (155K)</a></td>
  241.         <td width="50%" align="CENTER"><a href="82016_fu.jpg"><img src="82016_th.jpg" width="126"
  242.         height="100" align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  243.         82016_fu.jpg (78K)</a><p><a href="82018_fu.jpg"><img src="82018_th.jpg" width="142"
  244.         height="100" align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  245.         82018_fu.jpg (217K)</a></td>
  246.       </tr>
  247.       <tr>
  248.         <td width="50%" valign="TOP"><font color="#000000">Na vrchnom obrßzku m⌠₧ete vidie¥
  249.         oblas¥ juhov²chodne od Pathfindera v prav²ch farbßch. Spodn² obrßzok ukazuje to
  250.         istΘ ·zemie, ale v neprav²ch farbßch pod╛a spektra vo vidite╛n²ch vlnov²ch
  251.         d╛₧kach. ModrΘ skaly s· najmenej zvetranΘ, ΦervenΘ najviac a zelenΘ priemerne
  252.         zvetranΘ.</font></td>
  253.         <td width="50%" valign="TOP"><font color="#000000">Jeden z najzaujφmavejÜφch kame≥ov v
  254.         okolφ. Ginger , ktor² sa nachßdza juhov²chodne od Pathfindera. Jeho Φasti s·
  255.         najΦervenÜie, akΘ je mo₧nΘ v okolφ nßjs¥. Modrß farba ukazuje nezvetranΘ skaly,
  256.         zelenß zvetranΘ a Φervenß skaly, ktro²ch povrch sa zlo₧enφm najviac blφ₧i
  257.         zlo₧enφm k minerßlom ₧eleza. </font></td>
  258.       </tr>
  259.       <tr>
  260.         <td width="50%"> </td>
  261.         <td width="50%"> </td>
  262.       </tr>
  263.       <tr>
  264.         <td width="50%" valign="TOP"> </td>
  265.         <td width="50%" valign="TOP"> </td>
  266.       </tr>
  267.     </table>
  268.     </td>
  269.   </tr>
  270.   <tr>
  271.     <td align="CENTER"><table width="450" border="1" cellspacing="2" cellpadding="0">
  272.       <tr>
  273.         <td width="33%"><p align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#79"
  274.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/a-mgsivsalsi5.gif"><img src="a-mgsivsalsi5_sm.gif"
  275.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/a-mgsivsalsi5_sm.gif" width="216" height="201"
  276.         align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"></a><br>
  277.         <a href="tppmsgs/msgs0.htm#79" tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/a-mgsivsalsi5.gif">a-mgsivsalsi5.gif</a></td>
  278.         <td width="33%"><p align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#83"
  279.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/a-volcvlassification.gif"><img
  280.         src="a-volcvlassification_sm.gif"
  281.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/a-volcvlassification_sm.gif" width="216" height="184"
  282.         align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  283.         a-volcvlassification.gif</a></td>
  284.         <td width="34%"><p align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#85"
  285.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/marssoil.gif"><img src="marssoil_sm.gif"
  286.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/marssoil_sm.gif" width="216" height="202"
  287.         align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  288.         marssoil.gif</a></td>
  289.       </tr>
  290.       <tr>
  291.         <td width="33%" valign="TOP"><font color="#000000">Na tomto grafe m⌠₧ete vidie¥
  292.         porovnanie APXS anal²z kame≥ov Yogi /A-7/ a Barnacle Bill /A-3/. Takisto s· tu
  293.         Mar¥anskΘ meteority, vzorky z Vikingu a PozemskΘ horniny. Pod╛a prv²ch spracovanφ
  294.         anal²zy Yogiho sa zistilo, ₧e m⌠₧e obsahova¥ znaΦnΘ mno₧stvo prachu.</font><p><font
  295.         color="#000000">Yogi a Barnacle Bill s· viac pozemskΘho charakteru, ako sme
  296.         predpokladali. Yogiho Ütrukt·ra je ove╛a primitφvnejÜia ako Ütrukt·ra Barnacle
  297.         Billa. </font></td>
  298.         <td width="33%" valign="TOP"><font color="#000000">Tento graf ukazuje klasifikßciu
  299.         vulkanick²ch skßl pod╛a obsahu Na2O, K2O a silice SiO2. Je mo₧nos¥, ₧e skaly
  300.         zaradenΘ medzi vulkanickΘ s· impaktnΘho charakteru. Ak Yogi /A-7/ a Barnacle Bill
  301.         /A-3/ s· vulkanickΘho p⌠vodu tak Yogi je bazalt a Barnacle Bill andezit. Bazalty s·
  302.         naj rozÜφrenejÜie v celej SlneΦnej s·stave /pokr²vaj· povrch Merk·ra, VenuÜe,
  303.         Zeme, Mesiaca a Marsu/. S· hlavn²m zdrojom informßciφ pri urΦovanφ hist≤rie
  304.         kamenn²ch telies v SlneΦnej s·stave a pom⌠₧u nßm lepÜie pochopi¥ ╚erven·
  305.         planΘtu.</font></td>
  306.         <td width="34%" valign="TOP"><font color="#000000">Na tomto grafe s· tri vzorky p⌠dy
  307.         /A-2,A-4,A-6/ porovnanΘ so zlo₧enφm vzoriek z Vikingu. Aj ke∩ anal²zy APXS s· len
  308.         ve╛mi primitφvne a bolo treba upravi¥ hodnoty pod╛a obsahu kremφka je jasne vidno,
  309.         ₧e vÜetky tri anal²zy Sojournera sa dos¥ ponßÜaj· na anal²zu Vikingu. Ke∩₧e
  310.         Viking pristßl o 1000 kilometrov ∩alej predpokladß sa, ₧e povrch Marsu je vÜade
  311.         takmer rovnak². </font></td>
  312.       </tr>
  313.       <tr>
  314.         <td width="33%"><p align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#87"
  315.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/nasivsfemn.gif"><img src="nasivsfemn_sm.gif"
  316.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/nasivsfemn_sm.gif" width="216" height="203"
  317.         align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  318.         nasivsfemn.gif</a></td>
  319.         <td colspan="2"><p align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#89"
  320.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/normpiecharts.gif"><img src="normpiecharts_sm.gif"
  321.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/normpiecharts_sm.gif" width="216" height="90"
  322.         align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  323.         normpiecharts.gif</a></td>
  324.       </tr>
  325.       <tr>
  326.         <td width="33%" valign="TOP"><font color="#000000">Anal²zy Yogiho /A-7/ a Barnacle Billa
  327.         /A-3/ na grafe Na/Si versus Fe/Mn. M⌠₧me si vÜimn·¥, ₧a Yogi a Barnacle Bill s·
  328.         celkom Mar¥anskΘ.</font></td>
  329.         <td colspan="2" valign="TOP"><font color="#000000">Na t²chto "kolßΦikoch"
  330.         m⌠₧ete vidie¥ porovnanie zlo₧enia Yogiho a Barnacle Billa. Hlavn²m rozdielom je
  331.         vysok² obsah kryÜtß╛ov v Barnacle Billovi. Pod╛a toho sa usudzuje, ₧a Yogi
  332.         nepreÜiel "varenφm" ako Barnacle Bill. </font></td>
  333.       </tr>
  334.     </table>
  335.     </td>
  336.   </tr>
  337.   <tr>
  338.     <td><h2 align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#90"
  339.     tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/closesit.jpg"><img src="closesit.jpg"
  340.     tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/closesit.jpg" width="360" height="369" align="BOTTOM"
  341.     naturalsizeflag="3"><br>
  342.     Kde je Mars Pathfinder? (93K)</a></h2>
  343.     </td>
  344.   </tr>
  345.   <tr>
  346.     <td align="CENTER"><h2><a href="mae.htm" tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/mae.htm">PrvΘ
  347.     v²sledky experimentu pri╛navosti materißlov (Sk·manie ukladania prachu) </a></h2>
  348.     <table width="450" border="1" cellspacing="2" cellpadding="0">
  349.       <tr>
  350.         <td><p align="LEFT"><font color="#000000">Magnetick² experimant na Pathfinderi obsahuje
  351.         aj nieko╛ko permanentn²ch magnetov. S· umiestnenΘ okolo jednΘho centrßlneho magnetu
  352.         a vytvßraj· kruh. </font></p>
  353.         <p align="LEFT"><font color="#000000">Tieto magnety zachytßvaj· zvφren² prach. Na
  354.         obrßzku m⌠₧ete vidie¥ magnety poΦas Solu 6 a poΦas Solu 13. Prach sa usadil na dvoch
  355.         najsilnejÜφch magnetoch. Ke∩₧e usßdenina prachu sa s Φasom zvΣΦÜuje vedci
  356.         oΦakßvaj· lepÜie zobrazenie siloΦiar na magnetoch. </font></td>
  357.       </tr>
  358.       <tr>
  359.         <td width="100%"><p align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#91"
  360.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/mpe_0718.jpg"><img src="mpe_0718_sm.jpg"
  361.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/mpe_0718_sm.jpg" width="432" height="358"
  362.         align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"></a></td>
  363.       </tr>
  364.     </table>
  365.     </td>
  366.   </tr>
  367.   <tr>
  368.     <td align="CENTER"><table width="450" border="1" cellspacing="2" cellpadding="0">
  369.       <tr>
  370.         <td width="33%"><p align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#92"
  371.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/ss023.gif"><img src="ss023_sm.gif"
  372.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/ss023_sm.gif" width="216" height="184" align="BOTTOM"
  373.         naturalsizeflag="3"><br>
  374.         ss023.gif</a></td>
  375.         <td width="33%"><p align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#93"
  376.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/ss022.gif"><img src="ss022_sm.gif"
  377.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/ss022_sm.gif" width="216" height="203" align="BOTTOM"
  378.         naturalsizeflag="3"><br>
  379.         ss022.gif</a></td>
  380.         <td width="34%"><p align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#94"
  381.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/ss024.gif"><img src="ss024_sm.gif"
  382.         tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/ss024_sm.gif" width="216" height="217" align="BOTTOM"
  383.         naturalsizeflag="3"><br>
  384.         ss024.gif</a></td>
  385.       </tr>
  386.       <tr>
  387.         <td width="33%" valign="TOP"><font color="#000000">Klasifikßcia vulkanick²ch skßl<br>
  388.         <br>
  389.         VulkanickΘ skaly s· zvyΦajne klasifikovanΘ pod╛a minerßlov, ktorΘ obsahuj·. Ak
  390.         neexistuj· o nich mineralogickΘ dßta m⌠₧u by¥ klasifikovanΘ pod╛a svojho
  391.         chemickΘho zlo₧enia. Tak²mto rozborom bol Barnacle Bill /oznaΦen² A-3/ klasifikovan²
  392.         ako andezit. pojem "andezit" pochßdza z pomenovania pohoria Andy v Ju₧nej
  393.         Amerike, kde sa nachßdzaj· ve╛kΘ mno₧stvß takejto lßvy. AndezitickΘ zlo₧enie
  394.         Barnacle Billa m⌠₧e znamena¥, ₧e kame≥ je vulkanickß skala /prav² andezit/, alebo
  395.         fyzickß zmes Φastφ tak²ch hornφn ako s· granit a bazalt. Takßto zmes mohla
  396.         vznikn·¥ pri prenßÜanφ t²chto hornφn a ich usadzovanφ, alebo mohla vznikn·¥ pri
  397.         ve╛kom impakte ktor² rozdrvil a zmieÜal tieto horniny do andezitickej podoby. </font></td>
  398.         <td width="33%" valign="TOP"><font color="#000000">HorΦφk/Kremφk versus Hlinφk/Kremφk<br>
  399.         <br>
  400.         Predpokladß sa, ₧e p⌠vod SNC meteoritov je na Marse. tßto domnienka je zalo₧enß na
  401.         tom, ₧e obsahuj· plynnΘ bublinky, ktor²ch zlo₧enie je podobnΘ Mar¥anskej
  402.         atmosfΘre. VÜetky znßme SNC meteority, ako aj p⌠dy presk·manΘ Vikingom le₧ia na
  403.         tomto diagrame na╛avo od pozemsk²ch skßl. Kame≥ Barnacle Bill sk·man² aparat·rou
  404.         APXS /oznaΦen² A-3/, le₧φ na diagrame v blφzkosti lφnie SNC meteoritov, Φo
  405.         pravdepodobne potvrdzuje te≤riu ich p⌠vodu z Marsu.</font></td>
  406.         <td width="34%" valign="TOP"><font color="#000000">Vßpnik/Kremφk versus Äelezo/Kremφk<br>
  407.         <br>
  408.         Tieto tri zlo₧ky s· charakteristickΘ pre doterajÜie anal²zy prevedenΘ aparat·rou
  409.         APXS. Zlo₧enie SNC meteoritov a p⌠d presk·man²ch Vikingami maj· vyÜÜie obsahy
  410.         ₧eleza/kremφka ako pozemskΘ horniny. Anal²za p⌠dy aparat·rou APXS /oznaΦenß A-2/
  411.         sa nachßdza nad anal²zami p⌠d z Vikingov.Zlo₧enie Barnacle Billa je zase posunutΘ
  412.         na╛avo z d⌠vodu vysokΘho obsahu kremφka.</font></td>
  413.       </tr>
  414.     </table>
  415.     </td>
  416.   </tr>
  417.   <tr>
  418.     <td align="CENTER"><table border="1" cellspacing="2" cellpadding="0" width="450"
  419.     height="278">
  420.       <tr>
  421.         <td><table width="450" border="1" cellspacing="2" cellpadding="0">
  422.           <tr>
  423.             <td width="50%"><p align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#95"
  424.             tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/stripe_3color.jpg"><img src="stripe_3color_sm.jpg"
  425.             tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/stripe_3color_sm.jpg" width="167" height="216"
  426.             align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"><br>
  427.             stripe_3color.jpg (62K)</a></td>
  428.             <td width="50%"><p align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#96"
  429.             tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/stripe_spectra.jpg"><img src="stripe_spectra_sm.jpg"
  430.             tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/stripe_spectra_sm.jpg" width="216" height="170"
  431.             align="BOTTOM" naturalsizeflag="3"></a></p>
  432.             <p align="center"><a href="tppmsgs/msgs0.htm#96"
  433.             tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/stripe_spectra.jpg">stripe_spectra.jpg (47K)</a></td>
  434.           </tr>
  435.           <tr>
  436.             <td colspan="2"><font color="#000000">Jedna z prv²ch multispektrßlnych anal²z urobenß
  437.             IMP kamerou bola urobenß na "Stripe Rock" kameni poΦas Solu 4. Vedci chceli
  438.             presk·ma¥ tento kame≥, preto₧e sa na ≥om nachßdza pruh horniny inej farby, o ktorej
  439.             si mysleli, ₧e by mohla by¥ aj inΘho zlo₧enia.</font><p><font color="#000000">Farebn²
  440.             orßzok vÜak ukazuje, ₧e tßto Φas¥ je podobnej farby ako okolitß hornina. Aj
  441.             spektrßlne anal²zy ukßzali, ₧e tento pruh je rovnakΘho zlo₧enia ako okolitß
  442.             hornina. To priviedlo vedcov na myÜlienku ₧e pruh je len prach ulo₧en² v ryhe na
  443.             skale.</font></td>
  444.           </tr>
  445.         </table>
  446.         </td>
  447.       </tr>
  448.       <tr>
  449.         <td colspan="2"><h3 align="center">Barnacle Billá <b>HypotΘza: Alpha Proton X-Ray
  450.         Spectrometer - APXS dßta ukazuj·, ₧e zlo₧enie skaly je zhodnΘ s vulkanick²mi
  451.         andezitmi, ale tvar a v²zor povrchu ukazuje, ₧e by to mohla by¥ "breccia"</b>á
  452.         </h3>
  453.         <blockquote>
  454.           <p>M⌠₧e by¥ zko₧en² z viacer²ch rozliΦn²ch druhov hornφn, ktorΘ tvoria jeden
  455.           celok?</p>
  456.         </blockquote>
  457.         <p><b>Met≤da: Presk·ma¥ Barnacle Bill multispektrßlne (vÜetky geologickΘ filtre s
  458.         pln²m priestorov²m rozlφÜenφm )</b>á </p>
  459.         <p><b>Cie╛: Presne zisti¥ premenlivos¥ odrazovΘho spektra celΘho povrchu kame≥a</b>á
  460.         </p>
  461.         <blockquote>
  462.           <p>Ak spektrum celΘho povrchu je rovnakΘ, kame≥ je homogΘnny - zlo₧en² z rovnak²ch
  463.           hornφná </p>
  464.           <p>Ak je spektrum r⌠znorodΘ kame≥ m⌠₧e by¥ heterogΘnny - tak ako impaktnß zmes
  465.           breccia alebo ako usadeninovΘ horniny</p>
  466.         </blockquote>
  467.         <p><b>V²sledok: Spektrum r⌠znych Φastφ kame≥a ukazuje len dva zßkladnΘ druhy
  468.         spektier:</b>á <ol>
  469.           <li>Prachu podobnΘ lo₧iskß</li>
  470.           <li>Tmav² povrch kame≥a</li>
  471.         </ol>
  472.         <p><b>Poznßmka: Pri rozlφÜenφ 1 - 2 cm je zlo₧enie kame≥a homogΘnne. AvÜak kame≥
  473.         m⌠₧e by¥ zlo₧en² z drobnozrnn²ch materißlov (< 1-2 cm), ktorΘ nem⌠₧u by¥
  474.         touto met≤dou zistenΘ.</b></td>
  475.       </tr>
  476.       <tr>
  477.         <td><p align="center"><a href="ss013.jpg"><img src="sss013.jpg" sss013.jpg" border="0"
  478.         naturalsizeflag="3" height="233" width="280"></a> <a href="ss013.jpg">ss013.jpg (388K)</a>
  479.         </td>
  480.         <td><p align="center"><a href="ss014.jpg"><img src="sss014.jpg" border="0"
  481.         naturalsizeflag="3" height="215" width="280"></a> <a href="ss014.jpg">ss014.jpg (78K)</a> </td>
  482.       </tr>
  483.       <tr>
  484.         <td valign="TOP" width="50%" height="17"><font color="#000000">Tento obrßzok ukazuje
  485.         polohu Barnacle Billa - na╛avo od Sojournera a pribli₧nΘ miesto multispektrßlnej
  486.         anal²zy Barnacle Billa. NekomprimovanΘ obrßzky boli urobenΘ vo vÜetk²ch
  487.         geologick²ch filtroch pou₧itφm IMP kamery, aby bolo mo₧nΘ Ütudova¥ detaily.
  488.         Spektrum bolo vybratΘ z nieko╛k²ch Ütudovan²ch miest - napravo od zvΣΦÜeniny.
  489.         Zelenß oblas¥ reprezentuje prach nßjden² za skalou.á ╚ervenΘ Ükvrny ukazuj·
  490.         svetlejÜie miesta na skale, ktorΘ s· pravdepodobne jamkami s naviatym prachom. ModrΘ
  491.         Ükvrny s· tmavÜie Φasti skaly, nekontaminovanΘ prachom.á</font></td>
  492.         <td valign="TOP" width="50%"><font color="#000000">Predbe₧nΘ v²sledky multispetrßlneho
  493.         rozboru Barnacle Billa. OdrazovΘ spektrum - r⌠znorodos¥ jasnosti pri r⌠znej vlnovej
  494.         d╛₧ke - pre prach v pozadφ /zelenß*, Naviaty prach /Φervenß*, Tmav² povrch kame≥a
  495.         /modrß* . Porovnanφm spektier t²chto troch typov materißlov ukazuje, ₧e kame≥ mß
  496.         relatφvne homogΘnne zlo₧enie pri rozlφÜenφ 1-2 cm. HeterogΘnnejÜφ kame≥ by
  497.         ukazoval r⌠znorodejÜie spektrum po celom povrchu. To ₧e spektrum naviateho prachu je
  498.         medzi spektrom prachu v pozadφ a spektrom tmavΘho povrchu kame≥a sp⌠sobuje len tenkß
  499.         vrstviΦka prachu.áááááá</font>á <p><font color="#000000">Na grafe takisto m⌠₧ete
  500.         vidie¥ spektrum zoxidovanΘho a nezoxidovanΘho vulkanickΘho kame≥a zo Zeme. Vedci
  501.         porovanj· spektrum pozemsk²ch meterißlov ako s· tieto na presnejÜie urΦenie
  502.         zlo₧enia kame≥ov kombinßciou s dßtami z Alpha Proton X-Ray Spectrometer - APXS.</font>á
  503.         <br>
  504.         á <br>
  505.         á</td>
  506.       </tr>
  507.     </table>
  508.     <p> </td>
  509.   </tr>
  510.   <tr>
  511.     <td align="CENTER" valign="CENTER"><table border="1" cellspacing="2" cellpadding="0"
  512.     width="450" height="422">
  513.       <tr>
  514.         <td width="33%" height="292"><p align="center"><a href="pr1.jpg"><img src="pr1.jpg"
  515.         border="0" naturalsizeflag="3" height="280" width="432"></a> </td>
  516.         <td width="33%"><a href="pr2.jpg"><img src="pr2.jpg" border="0" naturalsizeflag="3"
  517.         height="216" width="216"></a></td>
  518.       </tr>
  519.       <tr>
  520.         <td valign="TOP" width="33%" height="121">V popredφ ka₧dΘho z obrßzkov je kame≥
  521.         nazvan² "Flat Top". VÜetky obrßzky urobila IMP kamera s pou₧itφm
  522.         rozdielnych filtrov.╚erven² filter umo₧nil lepÜie rozoznanie tvaru kame≥ov ako aj
  523.         zvidite╛nenie prachu na ich povrchu.</td>
  524.         <td valign="TOP" width="33%">Sojourner ·speÜne ziÜiel z rampy.Tento obrßyok ukazuje
  525.         predn· ╛av· Φas¥ Sojournera. Jemn² prach bol prv²m objektom na sk·manie pomocou
  526.         Alpha Proton X-Ray Spectrometer - APXS.á</td>
  527.       </tr>
  528.     </table>
  529.     <p> </td>
  530.   </tr>
  531. </table>
  532. </center></div>
  533.  
  534. <h2 align="center"><a href="default.htm" tppabs="http://www.isternet.sk/mpf/default.htm">Mars
  535. Pathfinder Home Page</a></h2>
  536. </body>
  537. </html>
  538.