Pri tvorbe GIS s· satelitnΘ snφmky zdrojom obrovskΘho
mno₧stva informßciφ. Ka₧d² obrazov² bod snφmky obsahuje informßcie o
zemskom povrchu v rozmedzφ geometrickej a spektrßlnej rozliÜovacej schopnosti
satelitu. V²sledn² farebn² obraz sa skladß z jednotliv²ch Φierno-bielych
obrazov, ktorΘ prisl·chaj· urΦitΘmu spektru. Na zhotovenie snφmky v
prav²ch farbßch nßm staΦia tri spektrß - Red/Green/Blue. No pre vyu₧itie v hlbÜφch anal²zach
sa vyu₧φvaj· aj inΘ spektrß (napr. blφzkoinfraΦervenΘ, ultrafialovΘ...).  Ka₧d² bod-pixel satelitnΘho obrazu sa teda skladß z dielΦφch bodov reprezentuj·cich percento zast·penia danΘho spektra vo v²slednom obraze. Ak pixel na RGB snφmke je hnedej farby, znamenß to, ₧e v Red spektre mß hodnotu 153, v Green spektre 102 a v Blue spektre hodnotu 51. Hodnota sa v ka₧dom spektre pohybuje v rozmedzφ 0 - 255, teda ide o farebn· hσbku 8-bitov na ka₧d² kanßl. V²sledn² obraz mß farebn· hσbku 24-bitov ( 3spektrß x 8bit ). R⌠zne materißly a objekty na zemskom povrchu maj· r⌠zne odrazovΘ charakteristiky v jednotliv²ch spektrßch. Tieto charakteristiky s· znßme a sl·₧ia ako vzorkovnφk pri identifikßcii objektov zo satelitn²ch a leteck²ch snφmok. Prßve pre identifikßciu objektov je v²hodnΘ vyu₧φva¥ okrem RGB aj inΘ spektrß. Prφklad : Pri RGB snφmke mßme obraz ·zemia v prav²ch farbßch, no vodnΘ plochy a rieky s· nev²raznΘ. Ak je toto ·zemie snφmanΘ s·Φasne aj v infraΦervenom spektre, m⌠₧me povrchy vodn²ch pl⌠ch presne lokalizova¥. InfraΦervenΘ ₧iarenie je toti₧ vodou pohlcovanΘ a senzor satelitu registruje jeho intenzitu spolu s pßsmami Red/Green/Blue. Na snφmke prisl·chaj·cej infraΦervenΘmu spektru sa vodnΘ plochy zobrazia s²to Φiernou farbou a v porovnanφ s RGB snφmkou s· ove╛a viac vidite╛nΘ a ostro ohraniΦenΘ. Kombinßciou t²chto snφmok dostaneme obraz v prav²ch farbßch so zv²raznenφm vodn²ch tokov a pl⌠ch. Pri identifikßcii typov rastlφn sa vychßdza z podobnΘho princφpu, priΦom s· znßme odrazovΘ charakteristiky na povrchu listov jednotliv²ch druhov rastlφn v infraΦervenom spektre. |
||
 |
Vyu₧itie satelitnΘho obrazu vo sfΘre
GIS sa s dneÜnou technol≤giou posunulo
a₧ k vytvßraniu priestorov²ch modelov s vyu₧itφm analyzaΦn²ch softvΘrov,
ktorΘ obsahuj· prvky umelej inteligencie. Vytvorenie digitßlneho modelu terΘnu je mo₧nΘ z dvoch dru₧icov²ch snφmok, ktorΘ zobrazuj· rovnakΘ miesto ale z inΘho stanoviska. To znamenß, ₧e ak satelit nasnφma prv²krßt dan· lokalitu, pri opakovanom prelete vo ved╛ajÜom pßse odklonφ optick² systΘm a danΘ miesto snφma znova. Z tak²chto snφmok je mo₧nΘ odvodi¥ v²ÜkovΘ pomery ·zemia (s urΦitou presnos¥ou) a vytvori¥ digitßlny model reliΘfu. |
|
 |
||
Potom sa pomocou znßmych bodov umiestni
na vytvoren² model satelitnß snφmka. V²sledn² model obsahuje polohovΘ
informßcie o bodoch modelu a informßcie, ktorΘ poskytuje satelitnß snφmka.
( t.j. identifikßcia lesov, rastlφn, po╛n. plodφn, vody, cesty, geol≤gia....)
Pri vysok²ch rozlφÜeniach snφmok je mo₧nΘ vykona¥ lokalizßciu jednotliv²ch objektov povrchu, vymodelova¥ ich a osadi¥ do priestoru modelu ako ukazuje obr. v╛avo. TakΘto komplexnΘ modely maj· ÜirokΘ uplatnenie pri r⌠znych simulßcißch a anal²zach geopriestoru. |
||
