V²sledky toho ve╛kΘho vedca boli v₧dy nad╛udskΘ. Otßzky, ktorΘ on nerozrieÜil, nebolo za jeho doby v⌠bec mo₧nΘ rozrieÜi¥.

  NiektorΘ veci s· takΘ vß₧ne, ₧e o nich m⌠₧ete hovori¥ len s humorom.

  Non fasces, netes opes, sola artis sceptra perennant. Nie moc a bohatstvo, ale vedomos¥ vlßdne ₧ezlom Φasu.

  ╝udstvo nezostane veΦne na Zemi. NaÜa planΘta je kolφskou rozumu, len₧e v kolφske nemo₧no ₧i¥ na veky.

  Jedinß vec, pre ktor· Φasto strßcame trpezlivos¥, s· hodinky. RuΦiΦky id· prφliÜ r²chlo.

  Prφs¥ na udivuj·ce objavy je ve╛mi ╛ahkΘ. No ve╛mi obtia₧ne je zdokonali¥ ich do tej miery, aby mohli nßjs¥ praktickΘ vyu₧itie

  Jednu vec som behom svojho dlhΘho ₧ivota pochopil, ₧e v porovnanφ s realitou je akßko╛vek naÜa veda primitφvna a detinskß - no aj napriek tomu je najcennejÜou vecou, ktor· mßme.

  NajkrßsnejÜie pocity vypl²vaj· zo zßhad. S· to pocity, ktorΘ stoja pri kolφske skutoΦnΘho umenia a skutoΦnej vedy.

  Nemßm ₧iadny zvlßÜtny talent, som len ve╛mi zvedav².

  Svet okolo nßs je pln² nßdhern²ch prφrodn²ch javov, nad ktor²mi ₧asne rozum a srdce pookreje, ak ich dokß₧eme vidie¥.

  PreΦo nßm skvelß technika, ktorß Üetrφ prßcu a u╛ahΦuje ₧ivot, priniesla dosia╛ tak mßlo Ü¥astia? Odpove∩ je jednoduchß. Preto₧e sme sa ju nenauΦili sprßvne pou₧φva¥.

  VΣΦÜina ╛udφ si myslφ, ₧e intelekt robφ ve╛kΘho vedca. Nemaj· pravdu. Robφ ho charakter.

  Ani ve╛kΘ mno₧stvo experimentov mi niekedy nem⌠₧e objasni¥ pravdu, ale to, ₧e som sa m²lil, mi niekedy dokß₧e aj najjednoduchÜφ pokus.

  Najnepochopite╛nejÜou vecou sveta je fakt, ₧e je to pochopite╛nΘ.

  Rados¥ vidie¥ a rozumie¥ je najkrßsnejÜφ dar prφrody.

  Fantßzia je d⌠le₧itejÜia ako vedomosti.

  Sk⌠r zabijeÜ at≤m, ako klebetu

  Ke∩ som mal dvadsa¥ rokov, myslel som na lßsku. Potom som ╛·bil u₧ len myslenie.

  Kto chce poveda¥ pravdu, nech ponechß eleganciu svojmu krajΦφrovi.

  ProblΘm naÜich Φias nie je at≤movß bomba, ale srdca Φloveka

  Hodnotenie Φloveka mß vychßdza¥ z toho , Φo dßva, nie z toho ,Φo je schopn² zφska¥

  At≤m - to je sk·py bohßΦ, ktor² za svojho ₧ivota peniaze ( energiu ) v⌠bec neutrßca. V zßveti zanechßva svoj majetok dvom synom M' a M'' s podmienkou, ₧e spoloΦnosti daj· mal· Φas¥ - asi jednu tisφcinu majetku ( hmotnosti energie ). Majetok, ktor² zφskaj· synovia, je teda o nieΦo menÜφ ako majetok, ktor² mal otec ( s·Φet hmotnostφ M' + M'' je o nieΦo menÜφ ako hmotnos¥ M deliaceho sa at≤mu ). Aj ke∩ je spoloΦnosti odovzdßvanß Φas¥ relatφvne neve╛kß, je nato╛ko obrovskß, ₧e spoloΦnosti prinßÜa hrozbu neÜ¥astia. Odstrßni¥ t·to hrozbu sa stalo najnaliehavejÜφm problΘmom naÜej doby.

  Kepler bol Φlovek jemn²ch citov, celkom a vßÜnivo up·tan² h╛adanφm cesty k hlbÜiemu prieniku do podstaty prφrodn²ch javov, Φlovek ktor² neh╛adiac na vn·tornΘ a vonkajÜie ¥a₧kosti dokßzal dosiahnu¥ vzneÜen² cie╛, ktor² si stanovil.

  Ani bieda, ani nepochopenie s·Φasnφkov, visiace nad cel²m jeho ₧ivotom a prßcou, nedokßzali zlomi¥ jeho ducha. Okrem toho je treba uvß₧i¥, ₧e mal Φo robi¥ s oblas¥ou poznania bezprostredne sa t²kaj·cej prφvr₧encov nßbo₧ensk²ch dogiem. Patril medzi t²ch mßlo ╛udφ, ktorφ nem⌠₧u otvorene nepoveda¥ svoje presvedΦenie o ╛ubovo╛nej otßzke. S·Φasne nepatril medzi t²ch, ktorφ maj· uspokojenie z boja s druh²m, ako to bolo naprφklad v prφpade Galilea, ktorΘho sarkazmus aj teraz p⌠sobφ poteÜenie vzdelanΘmu Φitate╛ovi. Kepler bol pravovern²m protestantom a nerobil tajomstvo z toho, ₧e nes·hlasφ so vÜetk²mi ustanoveniami cirkvi. Preto ho pova₧ovali za umiernenΘho kacφra a pod╛a toho sa k nemu aj chovali.

  Vedeck² ve╛k² Keplerov Φin sa stal mo₧n²m, akonßhle sa myslite╛ z ve╛kej Φasti oslobodil od zdeden²ch intelektußlnych tradφciφ. Nejde iba o tradφcie posvΣtenΘ autoritou cirkvi, ale aj o vÜetko, Φo obmedzuje v²znam myslenia a sk·senostφ v poznanφ sveta a ₧ivota ╛udφ.

  Prφroda je jednoduchß a blahodßrna.

  A₧ smr¥ou dogmy sa zaΦφna veda.

  Dve pravdy si nikdy nem⌠₧u odporova¥.

  Prasily prφrody pod╛a vole Stvorite╛a s· nezniΦite╛nΘ.

  Cesty, po ktor²ch ╛udsk² rozum dospel k pravde, s· hodnΘ vΣΦÜieho obdivu ako dosiahnut² cie╛.

  Priate╛om je mi Plat≤n, priate╛om je mi svΣt² Augustφn, ale najlepÜφm mojφm priate╛om je pravda.

  Posil≥uje ma myÜlienka, ₧e nesl·₧im iba cisßrovi, ale celΘmu ╛udskΘmu rodu, ₧e nepracujem iba pre terajÜie pokolenie, ale aj pre celΘ potomstvo.

  Za jedin· poctu si poΦφtam, ₧e som bol bo₧sk²m riadenφm priveden² k Tychov²m pozorovaniam.

  K pozorovaniu mßm chab² zrak, na mechanickΘ veci neÜikovnΘ ruky a k politick²m zßle₧itostiam mßm povahu zvlßÜtnu, cholerick·, k neustßlemu vysedßvaniu mßm slabΘ telo, a to I vtedy, ke∩ som zdrav². ╚asto vstßvam a prechßdzam sa.

  Newton mß zßsluhu o lepÜiu polovicu vÜetkej matematiky, vytvorenej od poΦiatku sveta a₧ do dneÜnej doby.

  Prφroda nikdy neporuÜuje svoje zßkony.

  Ani jeden Φlovek nie je tak² hlupßk, aby nedospel k ·spechu aspo≥ v jednej veci, ak je vytrval².

  Tφ, ktorφ sa zaoberaj· praxou bez vedomostφ, s· ako nßmornφci bez kormidla a kompasu, ktorφ ke∩ vystupuj· na lo∩, nikdy s istotou nevedia, kam vyplßvaj·.

  Ak nßjdeÜ priate╛a, nßjdeÜ svoje druhΘ ja.

  Kto mßlo myslφ, Φasto sa m²li.

  HypotΘzy vytvßram, ale hypotΘzam - ani vlastn²m - neverφm do poslednΘho pφsmena.

  Neviem, Φφm sa m⌠₧em preukßza¥ svetu, ale sßm si pripadßm ako chlapΦa, ktorΘ sa hrß na morskom pobre₧φ a zabßva sa ka₧dodenne samo so sebou h╛adanφm hladÜej skalky alebo krajÜej muÜle, ne₧ s· tie obyΦajnΘ. Ve╛k² oceßn vÜak predo mnou skr²va nekoneΦnΘ mno₧stvo eÜte neodhalen²ch prßvd.

  Ak som videl ∩alej ne₧ druhφ, to len preto, lebo som stßl na pleciach gigantov.

  Prφrodu pokr²vala hustß noc, ke∩ priÜiel na svet Newton a jeho zßkony.

  Vesmφr je gu╛a, ktorej stred je vÜade a obvod nikde.

  Celß ╛udskß d⌠stojnos¥ spoΦφva v myslenφ. Sna₧me sa preto, aby sme mysleli sprßvne, v tom je princφp mravnosti.

  Preto som tak² ·speÜn², lebo som sa sna₧il ka₧d² de≥ nieΦo urobi¥.