FOTOAPAR┴T

ááá Zßkladom ka₧dΘhoá fotografickΘho prφstroja je camera obscura û tmavß komora. V historick²ch spisoch sa uvßdza, ₧e ju poznal u₧ pred 2500 rokmi Φφnsky uΦenec Mo Tsu. Ale a₧ Leonardo do Vinci popφsal podrobn² popis komory, ktor· vyu₧φval na Üt·dium perspektφvy. Je to p⌠vodne zatemnenß miestnos¥, ktorß mß uprostred jednej steny mal² otvor. Nφm vnikaj· svetelnΘ l·Φe dnu a na proti╛ahl· stenu kreslia obraz toho, Φo je pred komorou. Na zaΦiatku vnikalo mßlo svetla a preto bol obraz ve╛mi tmav². ZvΣΦÜi¥ otvor ale nebolo mo₧nΘ, preto₧e by bol obraz neostr². Na dosiahnutie ostrΘho obrazu je nutnΘ, aby sa ka₧d² bod obrazu opΣ¥ zobrazil ako bod. Ak by bol ve╛k² otvor, do komory by vnikol z ka₧dΘho bodu zvΣzok rozbiehav²ch l·Φov, a ten by na stene vytvoril sveteln· Ükvrnu. A z tak²ch Ükvαn sa nem⌠₧e zostroji¥ ostr² obraz. V roku 1568 vsadil BenßtΦan Danielo Barbaro do zvΣΦÜenΘho otvoru ÜoÜovku a tak vznikol prv² primitφvny objektφv. Jeho funkcia spoΦφva v tom, ₧e menφ rozbiehav² zvΣzok l·Φov na zbiehav². Svetlo, ktorΘ vyÜlo z niektorΘho bodu predmetu sa po prechode objektφvom s·stredφ opΣ¥ do jednΘho bodu.Takß komora dßva u₧ ostr² a svetl² obraz s·Φasne. Jednoduch· spojn· ÜoÜovku si m⌠₧eme predstavi¥ ako zvΣΦÜovacie sklo alebo lupu. Pri pozorovanφ obrazu vytvorenΘho zvΣΦÜovacφm sklom vÜak zistφme, ₧e mß viacerΘ chyby. Ak je obraz v strede ostr², okraje s· rozmazanΘ a skreslenΘ a cel² obraz je obyΦajne zahmlen².

ááá Objektφvy sa skladaj· z mnoh²ch prvkov, ktorΘ s· usporiadanΘ do skupφn.

╚asto tu m⌠₧e by¥ 6 alebo viac kusov skla. Tßto zlo₧itß stavba je potrebnß na odstrßnenie optick²ch ch²b, ktorΘ sa vyskytuj· v ka₧dej jednoduchej ÜoÜovke. Na zdokonalenφ fotografickΘho prφstroja mal ve╛k· zßsluhu Slovßk Jozef Maximilißn Petzval, rodßk zo SpiÜskkej Belej. Akop prv² vypoΦφtal vysokosveteln² objektφv, ktor² sa zaΦal vyrßba¥ od roku 1842. Objektφv fotografickΘho prφstroja m⌠₧e zachyti¥ ostrΘ detaily iba vtedy, ke∩ sa nachßdza v sprßvnej vzdialenosti od filmu. Tßto vzdialenos¥, ktorej sprßvnej nastavenφm sa zφska dobre zaostren² obraz vzdialenΘho objektu, sa naz²va ohniskovß vzdialenos¥ objektφvu. Pri vΣΦÜine fotografick²ch prφstrojov nie je mo₧nΘ zaostri¥ na ve╛mi blφzke alebo ve╛mi vzdialenΘ objekty pri tej istej vzdialenosti filmu a objektφvu. Objekty jednoduch²ch fotografick²ch prφstrojov s· Φasto upevnenΘ v polohe, v ktorej je zaostrenΘ na najobvyklejÜiu vzdialenos¥ pred prφstrojom. V s·Φasnosti sa vÜak vΣΦÜina fotoaparßtov zaostruje pomocou objektφvu s Φφslenou stupnicou s oznaΦenφm vzdialenosti alebo urΦit²m poΦtom dohodnut²ch symbolov, ale niektorΘ maj· systΘmy umo₧≥uj·ce plnoautomatickΘ zaostrovanie objektφvu. Fotografick² prφstroj je v podstate svetlotesnß skrinka, v jej prednej Φasti je umiestnen² objektφv a vo vn·tri na zadnej stene je materißl citliv² na svetlo û film. Mno₧stvo svetla vstupuj·ceho objektφvom na plochu filmu je mo₧nΘ regulova¥ clonou û zariadenφm, ktorΘ m⌠₧e meni¥ ve╛kos¥ otvoru, ktor²m vstupuje svetlo do aparßtu. Medzi objektφvom a filmom je umiestnenß uzßvierka. ╥ou sa riadi Φas, poΦas ktorΘho p⌠sobφ svetlo na svetlocitliv· vrstvu. D⌠le₧itou s·Φas¥ou fotoaparßtu je h╛adßΦik, pomocou ktorΘho fotografuj·ci nasmeruje prφstroj na snφman² objekt.

Ak vo fotogr. prφstroji nahradφme film elektron. snφmaΦom obrazu, ktor²m sa obraz premenφ na elektrick² signßl, vznikne digitßlny fotoaparßt. Tento signßl je mo₧nΘ zaznamena¥ na r⌠znΘ elektron. zßznamovΘ mΘdiß.áá

FOTOAPAR┴T

ááááááááááááááááá (JEDNOOK┴ ZRKADLOVKA)

áá Obraz, ktor² vidφme v h╛adßΦiku jednookej zrkadlovky, je zhodn² s t²m, ktor² bude po stisnutφ sp·Üte zaznamenan² na film. Do h╛adßΦika je obraz tvoren² ÜoÜovkou odrazen² pomocou sklopnΘho zrkadla a hranola. Ten je umiestnen² na vrchole aparßtu pred h╛adßΦikom a prevßdza obraz do smerovo a stranovo sprßvnej polohy. Za normßlnych podmienok pri stisnutφ sp·Üte prebehne behom zlomku sekundy nieko╛ko Φinnostφ. Najprv sa o 45 stup≥ov vyklopφ zrkadlo a umo₧nφ tak sveteln²m l·Φom prejs¥ objektφvom na filmov² pßs. Clonov² otvor sa z·₧i na hodnotu, ktor· sme nastavili. ètrbinovß zrkadlovka sa otvorφ na takΘ mno₧stvo Φasu, akΘ sme zvolili na otßΦavom voliΦi doby osvitu. Potom sa zrkadlovka opΣ¥ otvorφ v plnom rozsahu a zrkadlo sa zasa sklopφ dole. Film je naexponovan² dopadaj·cim svetlom.

ZßkladnΘ kinofilmovΘ prφstroje, ktorΘ vyu₧φvaj· ╛ahko dostupnΘ filmy Üφrky 35 mm, sa m⌠₧u jednoducho upravi¥ r⌠znymi druhmi prφsluÜenstva, vrßtane teleobjektφvov a zoomov, motorov²ch prevφjaΦov a zßbleskov²ch jednotiek. Tieto aparßty preto predstavuj· ideßlne systemovΘ kamery. ZvlßÜtnou v²hodou jednook²ch zrkadloviek je vo svete mo₧nos¥ po₧iΦa¥ si ÜpiΦkovΘ modely a prφsluÜenstvo, ob╛·benΘ profesionßlnymi fotografmi, vo Üpecializovan²ch obchodoch s fotografickou technikou. V takom prφpade je k dispozφcii obrovskΘ mno₧stvo vybavenia s minimßlnymi finanΦn²mi nßkladmi.

H╛adßΦik û filmovß kameraááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá AUTOR : PAVOL VAVREK, I. A

ÜoÜovka û objektφvááááááááááááá ZDROJE: Fotografie v praxi (kniha), Ako veci pracuj·(CD)

ááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááááá á