Nßzov: Galaxie
Kateg≤ria: VÜetko z fyziky
Autor: Branislav Krßl, GJAR PreÜov
Galaxie
Galaxia je obrovsk² zhluk hviezd, hmlovφn a medzihviezdneho materißlu. NajmenÜie galaxie obsahuj· pribli₧ne 100 000 hviezd, ale najvΣΦÜie obsahuj· a₧ 3 000 milißrd hviezd.
Pod╛a tvaru poznßme tri zßkladnΘ typy galaxiφ:
-eliptickΘ - maj· ovßlny tvar,
-ÜpirßlovΘ - ich ramenß Üpirßluj· smerom von od vydutΘho stredu
-nepravidelnΘ - nemaj· v²razn² tvar.
Niekedy sa tvar galaxie zdeformuje vplyvom zrß₧ky s inou galaxiou.
V 20. rokoch XX. storoΦia Edwin Hubble (1889 - 1953) ukßzal, ₧e ÜpirßlovΘ hmloviny s· v skutoΦnosti vzdialenΘ galaxie podobnΘ naÜej vlastnej Galaxii a u niektor²ch dokßzal zmera¥ ich vzdialenosti od nßs.
Vzdialenos¥ galaxie vieme urΦi¥ len nepriamo - tzn. na zßklade ve╛mi jasn²ch hviezd, premenn²ch hviezd, resp. na zßklade znßmeho zdanlivΘho a skutoΦnΘho priemeru niektorΘho z objektov galaxie. NajvzdialenejÜie äbe₧nΘô galaxie s· od nßs vzdialenΘ asi 10-15 milißrd sveteln²ch rokov.
Edwin Hubble zaviedol rozdelenie jednotliv²ch typov galaxiφ pod╛a ich vzh╛adu. Postupne vzniklo viacero ∩alÜφch triedenφ, ale vÜeobecne je Hubblova klasifikßcia prijφmanß ako jednoduchß a d⌠myselnß.
Ramenß Üpirßly obsahuj· najmΣ hor·ce, mladΘ, modrΘ hviezdy a hmloviny (mraky prachu a plynu, v ktor²ch sa vytvßraj· hviezdy).
Ak sa stretn· dve pribli₧ne rovnako ve╛kΘ galaxie, ned⌠jde k pohlteniu, ale ku galaktickej zrß₧ke. OznaΦenie je mo₧no trochu zavßdzaj·ce, preto₧e pod zrß₧kou si nem⌠₧eme predstavova¥ niΦiv· kolφziu dvoch pevn²ch telies. Galaxie s· tvorenΘ hviezdami, ktorΘ s· rozlo₧enΘ ve╛mi riedko a tak dochßdza sk⌠r ku vzßjomnΘmu "prest·peniu sa" galaxiφ.
Okrem hviezd sa vÜak v galaxißch nachßdzaj· aj ve╛kΘ oblaky medzihviezdneho plynu, ktorΘ s· ove╛a rozmernejÜie ako hviezdy. Strety tak²chto oblakov plynu vyvolaj· gravitaΦn² kolaps a nßsledn² prudk² zrod nov²ch hviezd.
Pod╛a v²sledkov pozorovania galaxiφ odhadujeme, ₧e v nami pozorovate╛nom vesmφre je najmenej sto milißrd galaxiφ. Tieto sa zoskupuj· do Ütrukt·r podobne, ako hviezdy tvoria hviezdokopy.
Rozvoj te≤riφ v²voja galaxiφ nßm umo₧≥uje porozumie¥ aj tak²m procesom ako s· zrß₧ky galaxiφ Φi galaktick² kanibalizmus.
Zoskupenia nieko╛k²ch desiatok galaxiφ naz²vame skupinami galaxiφ.
Hviezda nieko╛k²ch skupφn galaxiφ dosahuj·ce populßciu stoviek galaxiφ naz²vame galaktickΘ kopy. Pravdepodobne najvΣΦÜφmi jednotn²mi Ütrukt·rami vo vesmφre s· nadkopy galaxiφ. S· to zoskupenia tisφcok a₧ stoviek tisφcok jednotliv²ch galaxiφ.
Kvazary (kvßzistelßrne objekty) sa pova₧uj· za galaktickΘ jadrß, ale s· tak ∩aleko, ₧e ich presn² charakter je eÜte v₧dy neist². S· to kompaktnΘ, vysoko svietivΘ objekty, ktorΘ sa nachßdzaj· na vonkajÜφch okrajoch pozorovanΘho vesmφru. NajvzdialenejÜφ znßmy kvazar sa nachßdza vo vzdialenosti 15 milißrd sveteln²ch rokov.
Aktφvne galaxie, ako Seyfertove galaxie a rßdiovΘ galaxie, ₧iaria ve╛mi intenzφvne. Äiarenie Seyfertov²ch galaxiφ vychßdza z galaktickΘho jadra, ₧iarenie rßdiovej galaxie vy₧aruje tie₧ z obrovsk²ch v²be₧kov na oboch stranßch galaxie. Predpokladß sa, ₧e ₧iarenie aktφvnych galaxiφ a kvazarov sp⌠sobuj· mohutnΘ Φierne diery.
Zdroj:
neuveden²
Dßtum: 2003-04-17 13:20:33
|
|
|
|
