Kni₧niΦno-informaΦnΘ systΘmy internetovej Θry
	ètefan KimliΦka, Filozofickß fakulta Univerzity KomenskΘho, Bratislava
	Vplyv digitalizßcie a internetu viedol k vzniku digitßlnych dokumentov a digitßlnych, resp. virtußlnych kni₧nφc. Analyzuj· sa zmeny takto chßpan²ch kni₧nφc oproti tradiΦn²m kni₧niciam a uvßdza sa pracovnß definφcia virtußlnej kni₧nice Univerzity KomenskΘho, ktorß bola vypracovanß v rßmci strategickej Üt·die IntegrovanΘho informaΦnΘho a komunikaΦnΘho systΘmu Univerzity KomenskΘho v Bratislave. Zßsadn² rozdiel oproti äpredinternetov²mô kni₧niΦno-informaΦn²m systΘmom sa prezentuje v potrebe, resp. existencii t²chto funkciφ, komponentov a nßstrojov: schopnos¥ spracova¥ vÜetky typy digitßlnych dokumentov s vyu₧itφm metaprvkov na ich popis (napr. Dublin Core), existencia Ütandardov na vyh╛adßvanie a prezeranie dokumentov v bßzach dßt s r⌠znymi Ütrukt·rami (Z39.50), integrßcia Üpecißlnych Φastφ kni₧niΦnΘho systΘmu so systΘmom riadenia zßznamov, systΘmom administratφvneho riadenia a systΘmom vyh╛adßvania v pln²ch textoch, existencia prieskumov²ch strojov na vyh╛adßvanie v ·pln²ch textoch web strßnok, existencia hybridn²ch prieskumov²ch strojov (kombinovanΘ vyh╛adßvanie v indexovan²ch databßzach a hierarchicky Ütrukt·rovan²ch adresßroch), existencia metaprieskumov²ch strojov, ktorΘ vyu₧φvaj· viacero vyh╛adßvacφch strojov, existencia vhodnej informaΦnej infraÜtrukt·ry (predovÜetk²m prφstup na internet), existencia prijate╛nΘho rozhrania medzi Φlovekom a poΦφtaΦom (human - computer interface), existencia rozhrania na externΘ informaΦnΘ systΘmy. V zßvere sa opisuj· po₧iadavky na kni₧niΦno-informaΦnΘ systΘmy äinternetovej Θryô a na upravenom modeli kni₧niΦno-informaΦnΘho systΘmu sa demonÜtruj· zmeny v jeho funkΦn²ch zlo₧kßch.

1. Vplyv internetu na Ütrukt·ru a funkcie kni₧nφc a kni₧niΦno-informaΦn²ch systΘmov

Rozvoj informaΦn²ch technol≤giφ a mo₧nosti internetu ur²chlili zmeny v organizßcii, Ütrukt·re, rozsahu a kvalite slu₧ieb, ktorΘ kni₧nice poskytuj· prostrednφctvom svojich informaΦn²ch systΘmov, resp. ktorΘ sa od kni₧nφc po₧aduj·. Kni₧nice s· konfrontovanΘ s mno₧stvom revoluΦn²ch zmien, ktorΘ dramatick²m sp⌠sobom formuj· ich rozvojovΘ programy a poslanie. J. G. Neal (Neal 1999, s. 4-6) ich zhrnul do dvadsiatich piatich trendov, resp. revoluΦn²ch zvratov:

1. Revol·cia vo v²voji a uplat≥ovanφ osobn²ch poΦφtaΦov je jadrom individualizovanej technol≤gie a expanduj·cej schopnosti k prφstupu, komunikßcii, anal²ze a riadeniu informßciφ.
2. Elektronickß revol·cia produkuje obrovskΘ mno₧stvo digitßlnych informßciφ vo vÜetk²ch mΘdißch spolu s inteligentn²m softvΘrom, ktor² umo₧≥uje ich ·ΦinnΘ vyh╛adßvanie a zφskavanie.
3. Revol·cia v oblasti sietφ vytvßra obrovsk· telekomunikaΦn· pavuΦinu a rozhoduj·cu platformu pre renesanciu v tak²ch oblastiach ako je osobnß komunikßcia, publikovanie, distanΦnΘ vzdelßvanie
   a rozvoj obchodu.
4. Revol·cia mobiln²ch telef≤nov umo₧≥uje expanziu vnφmania slobody komunikßcie a prφstupu
   k informßcißm kedyko╛vek a kdeko╛vek.
5. Revol·cia v hudobn²ch televφznych/video hrßch kultivuje generßciu nov²ch ôÜtudentovö
   a spotrebite╛ov, ktorφ po₧aduj· viac grafickΘ, integrovanΘ a interaktφvne multimΘdißlne prezentovanΘ informßcie.
6. Revol·cia v robotike zdokona╛uje programovanΘ mechanickΘ nßstroje a inteligentnΘ prostriedky do formy rutinn²ch a opakovan²ch procesov.
7. Revol·cia v oblasti virtußlnej reality umo₧≥uje rozmanitos¥ poΦφtaΦmi generovan²ch sk·senosti
   a simulßciφ so Üirok²m spektrom aplikßciφ v zßbave, v smerovanφ vzdelßvania a prßce.
8. Revol·cia bezpeΦnostn²ch/Üifrovacφch systΘmov predstavuje v²zvu pre nßtlak na prφstup
   k informßcißm, pri snahe realizova¥ autorizßciu nßstrojov umo₧≥uj·cich vhodnΘ vyu₧φvanie informßciφ a ochranu s·kromia a bezpeΦnosti sie¥ovej komunikßcie.
9. Hypertextovß revol·cia buduje robustnΘ a v²konnΘ prepojenia medzi mili≤nmi zosie¥ovan²ch s·borov a umo₧≥uje navigßciu znaΦne poprepletanΘho, integrovanΘho hoci aj zatia╛ chaotickΘho internetu.
10. ôPushö revol·cia pos·va povahu ôwebovskΘhoö vyh╛adßvania od hrubΘho odhadu k pou₧φvate╛om siete prostrednφctvom ôzßkaznφckeho baleniaö a dodßvania informßciφ.
11. PrivatizaΦnß revol·cia alebo revol·cia v oblasti vyu₧φvania extern²ch zdrojov (outsourcing) pres·va zßkladnΘ operßcie vo v²robe, slu₧bßch a pod. mimo organizßciu k extern²m prevßdzkovate╛om.
12. Samoobslu₧nß revol·cia (bankomaty, ΦipovΘ platobnΘ, kreditnΘ a pod. karty) nabßda k podstatnej zmene myslenia pou₧φvate╛a slu₧ieb v prostredφ, kde s· u₧φvate╛sky inicializovanΘ a u₧φvate╛sky kontrolovanΘ aktivity be₧nΘ.
13. Revol·cia v partnerstve produkuje vysok· ·rove≥ kooperßcie a spoluprßce medzi organizßciami ako nevyhnutn· podmienku pre ·spech a ako nßstroj spoloΦnΘho vyu₧φvania zdrojov.
14. Autorskß revol·cia urΦuje mo₧nosti a tvoriv² potencißl ôwebuö kde, s minimßlnou investφciou je mo₧nΘ posla¥ informßciu mnoh²m potencißlnym Φitate╛om v globßlnom meradle.
15. Podnikate╛skß revol·cia povzbudzuje tvorcov a distrib·torov sie¥ov²ch informßciφ sk·ma¥ obchodn² potencißl internetu a vytvßra tak nov² trhov² priestor pre odbyt v²robkov a slu₧ieb.
16. Revol·cia v koncentrßcii obchodu zv²raz≥uje rozvoj globßlnych obchodn²ch vΣzieb v mnoh²ch priemyseln²ch odvetviach a ekonomickΘ, politickΘ a socißlne vplyvy monopolistick²ch praktφk.
17. Revol·cia nov²ch ôdospel²chö Ütudentov prinßÜa do akademickΘho spoloΦenstva vlny jednotlivcov, ktorφ tradiΦne nenavÜtevovali vysok· Ükolu a ktor²ch rodinnΘ, pracovnΘ a osobnΘ povinnosti vy₧aduj· inovovanΘ reakcie zo strany poskytovate╛ov vyÜÜieho vzdelßvania.
18. Hodnotovß revol·cia smeruje k narastaniu politick²ch a socißlnych rozkolov pod vplyvom technologick²ch zmien a rozpφnaj·cich sa ohrozenφ intelektußlnej slobody, s·kromia a vo╛nΘho toku informßciφ.
19. Revol·cia v duÜevnom vlastnφctve ohrozuje prijate╛nΘ u₧φvate╛skΘ prßva na digitßlne informßcie
    a vytvßra konflikty medzi zßujmami dodßvate╛ov a pou₧φvate╛ov informßciφ.
20. Ako sa tvorba, distrib·cia a vyu₧φvanie publikßciφ a dßt stßle viac stßvaj· elektronickΘ a sie¥ovΘ, o to viac ich vlßdna informaΦnß revol·cia transformuje z najvΣΦÜφch nßrodn²ch a svetov²ch vydavate╛sk²ch zdrojov.
21. Revol·cia v digitßlnom uchovßvanφ nßs preb·dza k zamysleniu sa nad integritou a ·plnos¥ou archivßcie (pre bud·ce vyu₧φvanie) obrovskΘho mno₧stva elektronick²ch informßciφ, ktorΘ sa produkuj· a strßcaj·.
22. Revol·cia spoΦφvaj·ca v chßpanφ informßcie ako tovaru prezentuje dßta, syntetizovanΘ produkty
    a vedomosti, stßle viac ako obchodn² tovar a zdroj zisku ne₧ ako spoloΦnΘ vlastnφctvo udr₧iavanΘ pre spoloΦensk² prospech.
23. Revol·cia v globßlnom povedomφ podporuje internacionalizßciu vÜetk²ch aspektov ₧ivota
    a povzbudzuje nov² svetov² poh╛ad na sie¥ovΘ zφskavanie dokumentov a slu₧ieb.
24. Revol·cia v poznatkovom mana₧mente vytvßra novΘ vz¥ahy medzi v²skumnφkom, knihovnφkom
    a informaΦn²m technol≤gom, ktorΘ maximalizuj· prospeÜnos¥ zhroma₧∩ovania ·dajov, generovanie informßciφ a ich distrib·ciu.
25. Revol·cia vo virtußlnej realite nabßda vÜetky organizßcie myslie¥ a plßnova¥ nad rßmec miestnych kapacφt a vytvßra¥ inovaΦnΘ prφstupy k vytvßraniu a doruΦovaniu nov²ch produktov
    a slu₧ieb na expanduj·ce trhy.

• mo₧nosti digitalizßcie klasick²ch dokumentov r⌠znych druhov (text, obraz, zvuk),
• vznik hypertextov²ch, multimedißlnych a hypermedißlnych (www) dokumentov,
• vydßvanie digitalizovan²ch dokumentov (elektronickΘ encyklopΘdie, knihy a Φasopisy na CD
  a CD-ROM...),
• Ütandardizßcia digitalizovan²ch dokumentov a jazykov na organizßciu znakov²ch foriem WWW dokumentov (SGML, HTML, VRML, XMGL...),
• Ütandardizßcia v²menn²ch formßtov, komunikaΦn²ch a vyh╛adßvacφch protokolov (UNIMARC, USMARC, ISO 2709, Z39.50 at∩.),
• Ütandardizßcia kni₧niΦno-informaΦn²ch operßciφ (AACR2, IIL, EDD...),
• mo₧nosti vystavovania a sprφstup≥ovania rozliΦn²ch informaΦn²ch zdrojov obsahuj·cich informßcie i ·plnΘ dokumenty (texty, obrazy, audio, video...),
• mo₧nosti prepojenia informaΦn²ch zdrojov a pou₧φvate╛ov kdeko╛vek na svete,
• rozvoj vyh╛adßvacφch slu₧ieb a ôstrojovö spojen²ch s internetom,
• rozvoj kni₧niΦno-informaΦn²ch programov²ch systΘmov reÜpektuj·cich vyÜÜie vymenovanΘ Ütandardy.

Kni₧nice internetovej Θry musia uplat≥ova¥ strategickΘ myslenie, presadzova¥ rozpoΦtov· agilnos¥ a podnikate╛sk² prφstup k rozvφjaniu fondov a slu₧ieb ako aj k rozÜirovaniu ich p⌠sobφsk. Procesy, ktorΘ kni₧nice vykonßvali po storoΦia - zφskavanie, organizovanie, navigßcia a archivovanie informßciφ a dokumentov, musia by¥ zameranΘ stßle viac na ôkastomizßciuö (uprava pod╛a potrieb zßkaznφka) slu₧ieb a interaktφvny prφstup k integrovan²m multimΘdißm. Model globßlnej digitßlnej kni₧nice prezentuje kni₧nicu ako organizßciu, ktorß s·Φasne:

• poskytuje publikßcie,
• sl·₧i ako brßna k digitßlnym zdrojom po celom svete,
• je historick²m archφvom,
• sl·₧i ako v²skumnΘ a vzdelßvacie laborat≤rium.

V d⌠sledku vzßjomnΘho p⌠sobenia v²konn²ch pracovn²ch stanφc, d⌠myselnΘho pou₧φvate╛skΘho softvΘru, vÜadeprφtomnej sieti, expanduj·ceho elekronickΘho publikovania
a mimoriadnych oΦakßvanφ pou₧φvate╛ov m⌠₧eme hovori¥ o novej paradigme. Ide
o paradigmu digitßlnej, elektronickej alebo virtußlnej kni₧nice, ktorß mß by¥ dominantnou inÜtit·ciou informaΦnej spoloΦnosti. V odbornej literat·re sa zverej≥uje mno₧stvo definφciφ tak²chto kni₧nφc, ale
v podstate sa pojmy elektronickß kni₧nica, digitßlna kni₧nica a virtußlna kni₧nica pova₧uj· za rovnocennΘ. Rozdiely s· v Üφrke zßberu digitßlnych objektov, ktorΘ s· predmetom spracovania
a v rozsahu funkciφ a slu₧ieb.

Z h╛adiska zmien Ütrukt·ry a funkciφ kni₧niΦno-informaΦn²ch systΘmov s· d⌠le₧itΘ najmΣ zmeny vo vlastnostiach a rozsahu chßpania dokumentu a v problΘmoch spojen²ch s organizßciou
a vyh╛adßvanφm dokumentov v internetovskej sieti. Ak hovorφme o dokumentoch a informßcißch, mßme na mysli predovÜetk²m vedeckΘ dokumenty a odbornΘ a vedeckΘ informßcie, ktorΘ s· komunikovanΘ a transformovanΘ v kni₧niΦno-informaΦn²ch systΘmoch, resp. v ÜirÜie chßpan²ch vedecko-informaΦn²ch systΘmoch. Sk·manφm medißlnych vlastnostφ digitßlnych sie¥ov²ch dokumentov sa zaoberal pomerne podrobne S. Skenderija (Skenderija 1997, s. 59-61, Schamber 1996, s. 669). Digitßlny dokument v komunikaΦn²ch procesoch je pod╛a neho charakterizovan² vlastnos¥ami, ktorΘ ho odliÜuj· od tlaΦen²ch dokumentov takto:

• ╝ahkß manipulovate╛nos¥. Obsah sa dß sklada¥ a rozklada¥ (revidova¥), vybra¥ a vlo₧i¥, modelova¥ a preusporiada¥. NiektorΘ prvky, ako napr. hypertextovΘ registre je mo₧nΘ vyu₧φva¥
  a prisp⌠sobova¥.
• Mo₧nos¥ vn·tornΘho a vonkajÜieho prepojovania obsahov a znakov²ch foriem. R⌠znorodΘ medißlne formßty (text, obrßzky, audio a video) sa daj· prepßja¥ v rßmci jednΘho dokumentu, ale aj medzi viacer²mi dokumentmi.
• ╝ahkß formßlna transformovate╛nos¥. Formßty na ukladanie (disk, pßska, tlaΦovina) a prezeranie sa daj· meni¥ a strieda¥, poΦφnaj·c ukladanφm a prenosom a₧ po pou₧φvanie. Ukladanie vy₧aduje priestor na disku, nie sklady.
• Mo₧nos¥ inherentnΘho vyh╛adßvania. LogickΘ Ütrukt·ry plnotextov²ch dokumentov, spracovanie prirodzen²ch jazykov a expertnΘ systΘmy u╛ahΦuj· prφstup k obsahu a jeho interpretßcii.
• Mo₧nos¥ priameho prenßÜania. Informßcie sa daj· prenßÜa¥ okam₧ite do akejko╛vek geografickej lokßcie. Distrib·cia si vy₧aduje elektronick· sie¥, nie nßkladn· dopravu.
• Mo₧nos¥ vytvßrania nekoneΦnΘho mno₧stva k≤piφ. Distrib·cia skutoΦne predstavuje replikßciu -originßl zostßva na zdroji. PoΦet k≤piφ nie je technicky obmedzen². Hromadnß v²roba Φi kopφrovanie neovplyv≥uje kvalitu k≤piφ ani originßlu.

╧alÜia Üpecifickß vlastnos¥ digitßlneho dokumentu sa odvodzuje od mo₧nosti jeho zdie╛ania
v globßlnej poΦφtaΦovej sieti (WWW), Φφm sa digitßlny dokument stßva dokumentom hypermedißlnym. Jednou z najpodstatnejÜφch vlastnostφ hypermedißlneho dokumentu je mo₧nos¥ reprezentßcie poznania. Toto poznanie je distribuovanΘ v sieti na zßklade spojov (hypertextov²ch odkazov) medzi jednotkami (Pagels, 1989). NajkomplexnejÜφm druhom hypermedißlneho dokumentu je tzv. dokument WWW. Pod╛a koncepcie troch φdeφ (Heylighen, 1994) mß tieto zßkladnΘ vlastnosti:

• Hypertextovos¥ poukazuje na fakt, ₧e WWW dokumenty s· navzßjom prepojenΘ odkazmi predstavuj·cimi vyznaΦenΘ sekcie alebo frßzy v texte s podrobnejÜφmi informßciami o dotyΦnej frßze, ktorΘ si pou₧φvate╛ m⌠₧e vybra¥ pri prezeranφ prφsluÜnΘho dokumentu. Odkazuj·ce dokumenty (uzly) tvoria sie¥ asocißciφ, resp. ôpavuΦinuö, podobn· asociatφvnej pamΣti, ktorß je charakteristickß pre mozok.
• Multimedißlnos¥ znamenß, ₧e dokumenty m⌠₧u prezentova¥ informßcie v akejko╛vek modalite Φi formßte: formßtovan² text, kresby, zvuky, fotografie, filmy, trojrozmernΘ scΘny alebo ak·ko╛vek ich kombinßciu. Z toho vypl²va mo₧nos¥ vo╛by najvhodnejÜej formy na prezentßciu obsahu dokumentu.
• Distribuovanos¥ znamenß, ₧e pripojenΘ dokumenty m⌠₧u by¥ ulo₧enΘ na r⌠znych poΦφtaΦoch, spravovan²ch r⌠znymi ╛u∩mi v r⌠znych Φastiach sveta. V prφpade dobrΘho sie¥ovΘho spojenia sa v²razne nelφÜi Φas potrebn² na prenos dokumentu medzi rozliΦn²mi krajinami a kontinetmi od Φasu, ktor² si vy₧aduje prenos dokumentu medzi dvoma susedn²mi miestnos¥ami. Vytvßra to mo₧nosti na transparentn· integrßciu informßciφ v globßlnom meradle.

Vyh╛adßvanie WWW dokumentov s·Φasn²mi internetovsk²mi nßstrojmi (LYCOS, AltaVista, WebCrawler, Infoseek, Hotbot, Yahoo at∩.) nedßva zatia╛ pre vedcov uspokojivΘ v²sledky. Ak dokumenty nie s· vybavenΘ tzv. metadßtami, je ich nßjdenie ve╛mi problematickΘ a ve╛k· rolu tu hrß nßhoda. V tejto oblasti je prφle₧itos¥ pre kni₧niΦn· a informaΦn· vedu, aby sa ujala iniciatφvy v p⌠sobenφ na tvorcov WWW dokumentov aj ich spracovate╛ov. Ide o zavedenie urΦitej Ütrukturalizßcie znakov²ch foriem reprezentuj·cich potencißlny odborn², Φi vedeck² obsah dokumentu tak, aby bolo mo₧nΘ dokument ╛ahko vyh╛ada¥ a rozpozna¥ referenΦnΘ prvky (citßcie, odkazy, prepojenia). UrΦitΘ snahy o vytvorenie podobnΘho Ütandardu u₧ s·, napr. tzv. DublinskΘ jadro - Dublin Core (Dublin 1999) alebo formßt RFC 1807 (Ducloy 1997, s. 88-90). Ide o metadßta, ktorΘ popisuj· objekty, dokumenty alebo slu₧by a ktorΘ m⌠₧u obsahova¥ ·daje o ich forme a obsahu. M⌠₧u by¥ s·Φas¥ou samotn²ch zdrojov, alebo by¥ oddelenΘ.

• vypracovanie urΦitej metodiky, Φi systemizßcie a kritΘriφ, Φo vÜetko mß WWW dokument obsahova¥ aby bol vedecky akceptovate╛n²,
• vierohodnos¥ informßciφ zverejnen²ch v dokumente, ke∩ tu absentuje posudzovanie obsahu renomovan²mi vedcami (peer review), ako je to be₧nΘ vo vedeck²ch Φasopisoch a zbornφkoch,
• trvanlivos¥ prφstupnosti WWW dokumentu (Φasto sa stßva, ₧e zdroj je doΦasn²).

Ako u₧ bolo povedanΘ, definφciφ digitßlnych kni₧nφc je viacero. V terminologickom
a v²kladovom slovnφku kni₧niΦnej a informaΦnej vedy uvßdza So≥a Makulovß tak·to charakteristiku digitßlnej kni₧nice prevzat· z oficißlnych materißlov IFLA: digitßlna kni₧nica nie je jedna entita ale predstavuje s·bor viacer²ch kni₧nφc, - digitßlna kni₧nica vy₧aduje sie¥ovΘ technol≤gie, - spojenia medzi jednotliv²mi digitßlnymi kni₧nicami a informaΦn²mi slu₧bami s· transparentnΘ pre koncovΘho pou₧φvate╛a, - cie╛om digitßlnej kni₧nice je umo₧ni¥ univerzßlny prφstup k informßcißm, - digitßlna kni₧nica nie je viazanß na dokumenty v tlaΦenej forme (Definition, 1995). Za spoloΦn· Φrtu jednotliv²ch koncepciφ pova₧uje vzdialen² prφstup k organizovan²m zdrojom elektronickej informßcie (primßrnej alebo sekundßrnej) prostrednφctvom telekomunikaΦnej siete. Pojem digitßlna kni₧nica nezahα≥a iba technick· infraÜtrukt·ru, ale aj cel² rad prßvnych a socißlnych aspektov. Za najd⌠le₧itejÜie problΘmy, ktorΘ treba v s·vislosi s digitßlnymi kni₧nicami dorieÜi¥ pova₧uje
S. Makulovß tieto: - popis informßciφ v digitßlnych kni₧niciach prostrednφctvom metaprvkov, - odhad
a vyhodnotenie pou₧φvate╛sk²ch potrieb v novej Θre informaΦnej spoloΦnosti, - socißlne aspekty digitßlnych kni₧nφc, - interfejs medzi jednotliv²mi digitßlnymi kni₧nicami, - digitalizßcia a konverzia, - pomenovanie objektov v digitßlnych kni₧niciach, - archivßcia digitßlnych informßciφ (Makulovß, 1998). Dos¥ podrobne sa problΘmom spojen²m s budovanφm digitßlnych kni₧nφc venuje Daniela TkaΦφkovß, ktorß uvßdza tak·to definφciu (TkaΦφkovß 1999, s. 8): Digitßlna kni₧nica je informaΦnß slu₧ba, ktorß pon·ka prφstup k informaΦn²m zdrojom dostupn²m v poΦφtaΦovo spracovate╛nej podobe (k digitßlnym/digitalizovan²m materißlom) a ktorej vÜetky funkcie ako akvizφcia, spracovanie, uchovßvanie a ochrana dokumentov, ich vyh╛adßvanie i slu₧by s· plne automatizovanΘ s vyu₧itφm modern²ch informaΦn²ch technol≤giφ. InformaΦnΘ zdroje, ktorΘ maj· k dispozφcii digitßlne kni₧nice, m⌠₧u by¥ dvojakΘho p⌠vodu - tie, ktorΘ boli vytvorenΘ primßrne v digitßlnej forme (napr. elektronickΘ Φasopisy a knihy, programy, bßzy dßt) a tie, ktorΘ boli dodatoΦne digitalizovanΘ (najΦastejÜie rukopisy, starΘ tlaΦe, vzßcne dokumenty, fotografie, obrßzky, zvukovΘ nahrßvky, audiovizußlne dokumenty
a trojrozmernΘ objekty - muzeßlne exponßty a pod.). Digitßlne kni₧nice spravidla sprφstup≥uj· svoje informaΦnΘ zdroje prostrednφctvom siete. V²hodou digitßlnej kni₧nice je ·spora nßkladov na skladovanie dokumentov a prevßdzkovΘ priestory, ochrana dokumentov pred stratou a poÜkodenφm, mo₧nos¥ sprφstupnenia t²ch dokumentov, ktorΘ sa tradiΦn²m sp⌠sobom nem⌠₧u po₧iΦiava¥, mo₧nos¥ sprφstupnenia jednΘho dokumentu viacer²m pou₧φvate╛om zßrove≥, odstrßnenie bariΘr a vzdialenostφ, dostupnos¥ informßciφ 24 hodφn denne 7 dnφ v t²₧dni a rad ∩alÜφch v²hod, vrßtane potencißlnych finanΦn²ch ·spor.

University of California definuje digitßlnu kni₧nicu ako mno₧inu ╛udφ, pe≥a₧n²ch prostriedkov a technologick²ch systΘmov, ktorΘ umo₧≥uj· generova¥ poznatky, prφstup k nim a ich pou₧φvanie cez Ütyri primßrne role: uchovßvanie, ukladanie a vyh╛adßvanie informßciφ; elektronick² prφstup a dodßvanie prostrednφctvom elektronickej komunikßcie; online publikovanie odborn²ch
a vedeck²ch bßz poznatkov; a informaΦn² mana₧ment, konzultßcie a v²chova (Neal 1999, s.7).

Federßcia digitßlnych kni₧nφc v USA uprednos¥uje tak²to poh╛ad na digitßlne kni₧nice: Digitßlne kni₧nice s· organizßcie, ktorΘ poskytuj· zdroje, vrßtane ÜpecializovanΘho personßlu na v²ber, organizßciu, poskytovanie intelektußlneho prφstupu k interpretßcii, distrib·cii, uchovßvaniu integrity, a zabezpeΦeniu Φasovej kontinuity fondov (zbierok) digitßlnych diel tak, aby boli ╛ahko
a hospodßrne k dispozφcii na pou₧itie pre urΦen· komunitu, alebo skupinu komunφt (Neal 1999, s.7).

VΣΦÜina definφciφ digitßlnych kni₧nφc sa venuje len problΘmom spracovania, uchovßvania
a sprφstup≥ovania digitßlnych dokumentov. Autori z kni₧niΦno-informaΦnΘho prostredia vÜak uprednost≥uj· hybridnΘ chßpanie kni₧nice, tzn. integrßciu operßciφ s digitßlnymi aj klasick²mi dokumentmi. Oprßvnenos¥ tejto integrßcie je zalo₧enß na t²chto aspektoch (KimliΦka 1999, s.22):

• nie vÜetky dokumenty bud· digitalizovanΘ (z ekonomick²ch aj in²ch d⌠vodov),
• nie vÜetci pou₧φvatelia bud· ochotnφ, resp. schopnφ pou₧φva¥ digitßlne dokumenty (napr. starÜia generßcia),
• nie vÜetky dokumenty s· vhodnΘ na pou₧φvanie v digitßlnej forme (napr. Φφtanie krßsnej literat·ry
  v dopravn²ch prostriedkoch, bibliofilskΘ v²tlaΦky a pod.),
• ôkamennßö kni₧nica predstavuje kolektφvnu pamΣ¥ a je zßrukou stabilnosti (napr. pri poruchßch telekomunikaΦn²ch sietφ, havßriach spojen²ch s v²padkom elektrickΘho pr·du, zmenßch Φi zßniku adries URL a pod.) a d⌠veryhodnosti,
• pri zmenßch technol≤giφ zßpisu a v²voji nov²ch zariadenφ bude nutnΘ transformova¥ (konvertova¥) dßta zo star²ch nosiΦov na novΘ, Φo nemusφ by¥ pre ka₧d· kni₧nicu ekonomicky mo₧nΘ.

Model virtuality nie je realizovate╛n² ak zßrove≥ neakceptujeme d⌠le₧itos¥ ôpoctivejö , resp. ôkamennejö kni₧nice a jej schopnos¥ riadi¥ zvΣzky, nßklady a rozmanitos¥ vedeck²ch informßciφ a da¥ dokopy podstatnΘ predmetovΘ, jazykovΘ, odbornΘ a profesionßlne sk·senosti v oblastiach v²beru, zφskavania, organizßcie, slu₧ieb, vzdelßvania, prφstupu a uchovßvania dokumentov a informßciφ. Tento model si tie₧ vy₧aduje ôpoctiv· kni₧nicuö, to znamenß kni₧nicu ochotn· a schopn· zdiela¥ zbierky, technol≤giu a odbornΘ znalosti; partnersky spolupracova¥ s pou₧φvate╛sk²mi zlo₧kami, vydavate╛stvami, vlßdnymi agent·rami a zdru₧eniami; ovplyv≥ova¥ celoÜtßtnu informaΦn· politiku a agresφvne obhajova¥ pou₧φvate╛ov. Kni₧nica musφ by¥ schopnß presun·¥ sa za oΦakßvania pou₧φvate╛ov v prφstupe a ôkastomizßciiö ich potrieb, kde met≤dy ôjust in timeö (prßve naΦas) a ôjust for youö (prßve pre vßs) sa stan· Ütandardom v prφstupe k informßcißm.

Virtußlna kni₧nica mß tri rozmery:

1. Prepßja r⌠zne informaΦnΘ zdroje rozpt²lenΘ v priestore tak, aby sa javili pou₧φvate╛ovi ako jeden zdroj.
2. Pon·ka informaΦnΘ zdroje kni₧nice do virtußlneho priestoru anonymnej mno₧ine pou₧φvate╛ov prostrednφctvom svojho servera.
3. Okrem be₧n²ch slu₧ieb poskytuje Üpecißlne slu₧by spoΦφvaj·ce v selekcii informaΦn²ch zdrojov
   a v navigovanφ v nich pod╛a Üpecifick²ch po₧iadaviek pou₧φvate╛a.

Za plnohodnotn· a ·Φeln· virtußlnu kni₧nicu mo₧no pova₧ova¥ tak·, ktorß je vyvß₧ene budovanß vo vÜetk²ch troch rozmeroch. V tejto pracovnej definφcii sme klßdli vΣΦÜφ d⌠raz na virtualitu ako na digitßlne dokumenty ako predmet spracovania. Implicitne s· v takto definovanej kni₧nici zahrnutΘ aj ôklasickΘö dokumenty a slu₧by a manipulßcia s nimi (zφskavanie, spracovanie, uchovßvanie, rezervovanie, vypo₧iΦiavanie). Virtußlnos¥ spoΦφva predovÜetk²m v prvoplßnovom prepojenφ fakultn²ch kni₧nφc v r⌠znych lokalitßch a informaΦn²ch zdrojov mimo univerzity.

1. Kni₧niΦno-informaΦnΘ systΘmy ôinternetovej Θryö

Kni₧niΦno-informaΦnΘ systΘmy, ktorΘ s· opisovanΘ v literat·re (KimliΦka 1986, 1995, K°ivß 1997), m⌠₧eme vzh╛adom na obdobie formovania ich teoretickΘho modelu a aplikovania v reßlnych situßcißch nazva¥ ôpredinternetovΘö kni₧niΦno-informaΦnΘ systΘmy. Tieto modely sφce poΦφtali aj
s vyu₧φvanφm extern²ch informaΦn²ch zdrojov, ale bolo to sk⌠r v teoretickej ako v praktickej rovine
a navyÜe iÜlo len o bibliografickΘ zßznamy v elektronickej forme (naprφklad online katalogizßcia, OPAC a pod.).

Kni₧niΦno-informaΦnΘ systΘmy ôinternetovej Θryö obsluhuj· digitßlne, resp. virtußlne
(a hybridnΘ) kni₧nice. Zßsadn² rozdiel oproti ôpredinternetov²mö kni₧niΦno-informaΦn²m systΘmom je v potrebe, resp. existencii t²chto funkciφ, komponentov a nßstrojov:

• schopnos¥ spracova¥ vÜetky typy digitßlnych dokumentov s vyu₧itφm metaprvkov na ich popis (napr. Dublin Core),
• existencia Ütandardov na vyh╛adßvanie a prezeranie dokumentov v bßzach dßt s r⌠znymi Ütrukt·rami (Z39.50),
• integrßcia Üpecißlnych Φastφ kni₧niΦnΘho systΘmu so systΘmom riadenia zßznamov, systΘmom administratφvneho riadenia a systΘmom vyh╛adßvania v pln²ch textoch,
• existencia prieskumov²ch strojov na vyh╛adßvanie v ·pln²ch textoch web strßnok,
• existencia hybridn²ch prieskumov²ch strojov (kombinovanΘ vyh╛adßvanie v indexovan²ch databßzach a hierarchicky Ütrukt·rovan²ch adresßroch),
• existencia metaprieskumov²ch strojov, ktorΘ vyu₧φvaj· viacero vyh╛adßvacφch strojov,
• existencia vhodnej informaΦnej infraÜtrukt·ry (predovÜetk²m prφstup na internet),
• existencia prijate╛nΘho rozhrania medzi Φlovekom a poΦφtaΦom,
• existencia rozhrania na externΘ informaΦnΘ systΘmy.

Ak mß kni₧niΦno-informaΦn² systΘm splni¥ po₧iadavky informaΦnej spoloΦnosti, musφ by¥ jeho ôpredinternetov²ö model modifikovan² s prihliadnutφm na novΘ funkcie digitßlnej kni₧nice, komponenty a nßstroje, ktorΘ s· vymenovanΘ vyÜÜie. Klasick² model kni₧niΦno-informaΦnΘho systΘmu (KimliΦka 1995, s. 60) musφme rozÜφri¥ o ∩alÜie prvky a vΣzby tak, aby presahoval rßmec jednej inÜit·cie a aby poskytoval pou₧φvate╛om okrem doterajÜφch slu₧ieb aj orientßciu a navigßciu
v extern²ch informaΦn²ch zdrojoch. Model takto chßpanΘho kni₧niΦno-informaΦnΘho systΘmu ôinternetovej Θryö je na obrßzku Φ. 1.

Takto koncipovan² model kni₧niΦno-informaΦnΘho systΘmu si vy₧aduje softvΘr, ktor² je schopn² zabezpeΦi¥ jeho funkcie, najmΣ interfejs na externΘ zdroje cez protokol Z39.50.

Existuje cel² rad projektov a modelov digitßlnych kni₧nφc, ktorΘ spσ≥aj· po₧iadavky na kni₧niΦno-informaΦnΘ systΘmy internetovej Θry. Na ilustrßciu uvedieme dva prφklady. Jeden ako existuj·ci bibliografick² systΘm, druh² ako strategick² plßn bud·ceho systΘmu.

SystΘm DanBib (DanBib, 1999), ktor² zahα≥a Dßnsku nßrodn· bibliografiu a S·born² katal≤g dßnskych kni₧nφc s vyÜe 9 mili≤nmi zßznamov z viac ako 200 kni₧nφc mß systΘmov· architekt·ru pozostßvaj·cu z nezßvisl²ch modulov, ktorΘ komunikuj· cez Ütandardn² UNIX Socket mechanizmus. SystΘm obsahuje tieto hlavnΘ moduly:

• Bibliografickß bßza dßt. Uchovßvanie a vyh╛adßvanie bibliografick²ch zßznamov je realizovanΘ Ütandardn²m relaΦn²m databßzov²m systΘmom.
• Indexovß bßza dßt. InvertovanΘ indexovΘ s·bory s· udr₧iavanΘ so Üpecißlnymi s·borov²mi Ütrukt·rami.
• Vyh╛adßvacφ stroj. Vyh╛adßvanie je realizovanΘ v²konn²mi vyh╛adßvacφmi algoritmami, ktorΘ vyu₧φvaj· indexov· bßzu dßt na identifikßciu relevantn²ch bibliografick²ch zßznamov.
• SystΘm ·dr₧by. VÜeobecnß sprßva, aktualizßcia a indexovanie je vykonßvanΘ nezßvisl²mi utilitami. StavovΘ a riadiace informßcie s· udr₧iavanΘ v relaΦnej bßze dßt.
• ExternΘ rozhrania. Prφstup na centrßlny prieskumov² a vyh╛adßvacφ modul je realizovan² cez vÜeobecnΘ moduly rozhrania. SystΘm podporuje rozliΦn²ch klientov cez ÜtandardnΘ protokoly vrßtane Telnet, HTTP, Z39.50 a ODBC-SQL.
• PoÜta. V²mena rozsiahl²ch dßvkov²ch transakciφ a doruΦovanie bibliografick²ch dßt je riadenΘ centrßlnym modulom PoÜty. PoÜta prφjφma a odosiela dßvkovΘ s·bory a sleduje ich postup cez systΘm v relaΦnej bßze dßt.

Architekt·ra a logickΘ vz¥ahy medzi hlavn²mi modulmi systΘmu s· znßzornenΘ na obrßzku
Φ. 2. ExternΘ systΘmovΘ rozhranie je rieÜenΘ ako otvorenß klient/server architekt·ra a poskytuje Üirok² v²ber rozhranφ na externΘ systΘmy:

• BibliografickΘ zßznamy s rozliΦn²mi MARC formßtmi (ISO 2709) a znakov²mi sadami s· prφjφmanΘ a vysielanΘ cez FTP protokol.
• Bßzy dßt s administratφvnymi informßciami a bibliografick²mi dßtami s· prφstupnΘ cez ÜtandarnΘ ODBC-SQL rozhranie.
• V²mena po₧iadaviek na v²po₧iΦky (ISO 8459) je sprac·vanß automaticky cez e-mail (SMTP) a automatick² faxov² prenos.
• ┌Φastnφci m⌠₧u vykonßva¥ prieskumovΘ a vyh╛adßvacie operßcie cez rozhranie pre Telnet, Z39.50 a HTTP (WWW) klientov.
• Sie¥ovß brßna (gateway) u╛ahΦuje paralelenΘ prieskumovΘ a vyh╛adßvacie operßcie
  v in²ch systΘmoch so Z39.50 protokolom.

1. Zßver

1. Budovanie lokßlnych informaΦn²ch zdrojov a zabezpeΦovanie prepojenia na externΘ informaΦnΘ zdroje (ôklasickΘö aj digitßlne, resp. virtußlne).
2. Poskytovanie informßciφ, dokumentov a ∩alÜφch kni₧niΦno-informaΦn²ch slu₧ieb, resp. navigovanie na informaΦnΘ zdroje.
3. Prφprava a Ükolenia pou₧φvate╛ov v oblasti orientßcie, navigßcie a prφstupu k informaΦn²m zdrojom.

V zmysle t²chto zßkladn²ch lφniφ a trendov v²voja by rozvojov² program kni₧nφc mal zahα≥a¥ viacero zßkladn²ch prvkov, vrßtane precizovania odbornΘho obsahu fondov, inÜtrukΦnej podpory prφstupu k informaΦn²m zdrojom, rozvoja technol≤gie, podpory v²skumu a pravidelnΘho hodnotenia. Budovanie fondov a obsah slu₧ieb kni₧nφc by sa mal s·stredi¥ na nasleduj·ce zlo₧ky (faktory):

• k·pa a licencie elektronick²ch publikßciφ a s·borov dßt z komerΦn²ch zdrojov,
• rozvoj a zφskavanie kni₧niΦn²ch programov²ch systΘmov ∩alÜφch generßciφ s grafick²mi pou₧φvate╛sk²mi rozhraniami a webovsk²mi funkciami,
• identifikßcia a organizßcia prφstupu ku kvalitn²m a relevantn²m webovsk²m dokumentom,
• konverzia ôklasick²chö dokumentov do digitßlnych formßtov,
• priame dodßvanie (na po₧iadanie) Φlßnkov a v²skumn²ch sprßv pou₧φvate╛om,
• aktualizßcia slu₧ieb obstarßvania literat·ry pod╛a profilov pou₧φvate╛ov,
• mana₧ment slu₧obn²ch zßznamov a archφvov,
• zabezpeΦenie online referenΦn²ch slu₧ieb, vrßtane vyu₧φvania systΘmov umelej inteligencie (expertnΘ systΘmy a pod.),

Predpokladom tohto rozvoja je technologickß infraÜtrukt·ra, ktorß musφ by¥ dostatoΦne v²konnß a spo╛ahlivß, a ktorß sa vyznaΦuje dostatoΦnou prepojite╛nos¥ou a kapacitou. Technologickß infraÜtrukt·ra musφ obsahova¥ v²konn² kni₧niΦno-informaΦn² softvΘr, ale predovÜetk²m musφ exitova¥ v⌠╛a, odbornΘ vedomosti a organizaΦnΘ schopnosti kni₧niΦnΘho mana₧mentu.

Prof. Ing. ètefan KimliΦka, CSc. Katedra kni₧niΦnej a informaΦnej vedy, Filozofickß fakulta Univerzity KomenskΘho, Gondova 2, 818 01 Bratislava, tel.: 07 529 23 608, e-mail: Stefan.Kimlicka@fphil.uniba.sk