![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/schof_1s.gif)
schofield_f1.gif (31K)
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/schof_2s.gif)
schofield_f2.gif (47K)
|
Tento obrßzok zobrazuje RSS
zr²chlenie, ako funkciu Φasu, z troch snφmaΦov zr²chlenia na Pathfindery poΦas
pristßvania. èpecifickΘ Φrty s·: rozvinutie airbagov (1194 sek·nd), spustenie RAD
motorov (1198 sek·nd), odpojenie padßka (1200 sek·nd), prv² skok (1204 sek·nd) a
druh² skok (1210 sek·nd). 15 skokov je jasne ukßzan²ch pred koncem peri≤dy
vzorkovania (32 Hz). Predpokladß sa, ₧e Pathfinder skßkal a kolφsal sa eÜte ∩alÜiu
1 min·tu pred t²m, ako sa ·plne ustßlil. Z grafu vidφme akΘ tvrdΘ (v²Üka
vrcholov) a vysokΘ (Φas interval medzi vrcholmi) skoky boli (napr.: 6 sek =3D 16.7 m, 5
sek =3D 11.6 m, 4 sek =3D 7.4 m, 3 sek =3D 4.2 m, and 2 sek =3D 1.9 m). |
Graf zobrazuje zmeny tlaku (bodky) v
zßvislosti od Φasu, meranΘ MET prφstrojom na Pathfindery, poΦas intervalu
pristßvania z grafu 1. KosoÜtvorce zobrazuj· Φas opojenia padßku a prvΘho nßrazu.
Tlak v priebehu Φasu st·pa, Φo mo₧no takmer urΦite pripφsa¥ klesaniu Pathfindera
asi o 10 m. BodkovanΘ Φiary zobrazuj· tlakovΘ zmeny pri predpokladanej zmene
nadmorskej v²Üky o 10 m. Skoky s· taktie₧ vidite╛nΘ. |
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/schof_4s.gif)
schofield_f4.gif (31K)
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/dustde_s.gif)
dustdevil.gif (31K)
|
Graf zobrazuje nßvÜtevu
"praÜnΘho dΘmona ", poΦas Solu 25. Odvtedy bolo pozorovan²ch nieko╛ko
podobn²ch javov. ╚ierna Φiara zobrazuje tlak na povrchu v priebehu cca. 2 min·t.
Vidφme ostrΘ minimum pribli₧ne 0.5% pod normßl. PreruÜovanΘ Φiary zobrazuj· ·daja
z dvoch vetern²ch senzorov (Modr² =3D Vetern² senzor 4 =3D V²chodn² vietor, ╚erven²
=3D= Vetern² senzor 1 =3D Zßpadn² vietor). Ke∩ vietor f·kal priamo na senzor
ochladilo sa ==2E. Vidφme, ₧e r²chlos¥ v²chodnΘho vetra sa zv²Üila ako sa "
praÜn² dΘmon " pribli₧oval k Pathfinderu a tlak zaΦal klesa¥. Ako "
praÜn² dΘmon " prechßdzal popri Pathfindery, tlak sa zaΦal zvyÜova¥,
v²chodn² vietor ustal a nßhle narßstla r²chlos¥ zßpadnΘho vetra. Po odchode "
praÜnΘho dΘmona " sa tlak vrßtil na normßl a zßpadn² vietor taktie₧ ustal. |
ZjednoduÜenß schΘma praÜnej b·rky, ktorß sa prehnala
nad Sagan Memorial Station poΦas Solu 25. Zobrazuje smer pohybu, r²chlos¥ vetra a tlak
na povrchu. |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
á![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/hap_1_sm.jpg)
hap_1.jpg
Ca/Si versus Fe/Si. V tomto grafe, predbe₧nΘ APXS anal²zy p⌠dy (₧ltΘ body) s·
rozÜφrenΘ o anal²zy p⌠dy Vikingu. Anal²zy Yogiho ukazuj· kontaminßciu povrchu
kame≥a prichyten²m prachom. Jeho zlo₧enie mo₧no odhadn·¥ po odΦφtanφ prachu.
Zlo₧enie Yogiho je ve╛mi podobnΘ zlo₧eniu Barnacle Billa. Barnacle Bill je tie₧
kontaminovan² prachom, ale v menÜom rozsahu. |
á![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/hap_2_sm.jpg)
hap_2.jpg
APXS anal²zy Mar¥anskej p⌠dy porovnanΘ s anal²zami p⌠dy Vikingu. Ka₧dß vzorka v
tomto grafe je normalizovanß ku Si. Ältou s· zobrazenΘ dßta Vikingu zahr≥uj·ce
vÜetky anal²zy a ich analytickΘ nepresnosti popφsanΘ B.C. Clarkom a in²mi (1982) v
Journal of Geophysical Research, Φφslo 87, str. 10,064. Hoci prvΘ APXS anal²zy p⌠dy
(A-2) boli ohlßsenΘ ako ve╛mi podobnΘ anal²zam Vikingu, nasleduj·ce priniesli
odliÜnosti a nieko╛ko postatn²ch rozdielov. NajmΣ, vzorky p⌠d z Pathfindera maj·
viac Al a Mg, a menej Fe, Cl a S. Scooby Doo, ktor² sa zdß by¥ sedimentßrnym kame≥om
zlo₧en²m najmΣ z kompaktnej p⌠dy, tie₧ ukazuje nieko╛ko chemick²ch rozdielov od
okolit²ch p⌠d. |
á![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/hap_3_sm.jpg)
hap_3.jpg
Mg/Si versus Al/Si. Tento graf zobrazuje chemickΘ rozdiely medzi pozemsk²mi kame≥mi
a meteoritmi o ktor²ch sa usudzuje,₧e pochßdzaj· z Marsu. Mar¥anskΘ meteority
(rovnako ako ahal²zy p⌠dy Vikingu) vidφme zaznaΦenΘ na╛avo od pola kame≥ov zo Zeme.
APXS anal²zy kame≥ov (hviezdiΦky) a p⌠d (₧ltΘ body) sa nachßdzaj· medzi t²mito
vyÜÜie definovan²mi po╛ami, hoci s· podobnΘ minimßlne jednΘmu basaltickΘmu
meteoritu. ╧alÜie dve hviezdiΦky predstavuj· zlo₧enie Barnacle Billa a Yogiho. |
á![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/hap_4_sm.jpg)
hap_4.jpg
Minerßlne anyl²zy. APXS chemickΘ anal²zy Barnacle Billa and Yogiho (korigovanΘ pre
prichyten² prach) boli prepoΦφtanΘ, pou₧itφm prepoΦtu CIPW normy, na prijate╛nΘ
minerßly. Ak s· kryÜtalickΘ vulkanickΘ kamene, skladaj· sa pravdepodobne z
orthopyroxφnu (silikßt magnΘzia a ₧eleza), feldsparov (aluminum silikßty of Po, Na,
and Ca), kryÜtß╛ (SiO2), a in²ch minerßlov zahr≥uj·cich magnetite, ilmenite, sφran
₧eleza, a fosfßt vßpnika. |
á![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/hap_5_sm.jpg)
hap_5.jpg
Vulkanickß klasifikßcia kame≥ov. Tßto vÜeobecne pou₧φvanß klasifikßcia
ukazuje, ₧e Barnacle Bill a Yogi s· rozdielne od basaltick²ch Mar¥ansk²ch meteoritov
(ΦervenΘ ÜtvorΦeky). APXS anal²zy boli korigovanΘ na mal² obsah soli a predpoklad,
₧e S sa vyskytuje ako sulfßt. Kamene s· zobrazenΘ v poli andezitov (alebo v jeho
blφzkosti). Zatia╛ nie je mo₧nΘ urΦi¥, Φi s· to vulkanickΘ, sedimentßrne, alebo
metamorfnΘ kamene. |
HornΘ dva obrßzky ukazuj· ni₧Üie ciele s magnetick²mi
vlastnos¥ami zo Solov 6 a 13. Na dolnom obrßzku vidie¥ vyÜÜie magnetickΘ ciele zo
Solu 26. Jasne vidφme, ₧e vzorky prachu sa Φasom vyvφjaj·. PodrobnejÜie informßcie
o tomto experimente http://ntserv.fys.ku.dk/mars.htm.
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/magnets_.jpg)
magnets_sol_26.jpg (109K)
|
|
|
PrvΘ APXS dßta o Barnacle Billovi, Yogim a p⌠de!
|
APXS anal²za kame≥a Barnacle Bill!
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/81940_th.jpg)
81940_full.jpg (264K)![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/81942_th.jpg)
81942_full.jpg (264K)
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/81943_th.jpg)
81943_full.jpg (450K)![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/81944_th.jpg)
81944_full.jpg (31K)
|
Povrch v okolφ cesty Sojournera
obsahuje Φerven² zßvej /#1/, tmavosivΘ kamene ako napr. Cradle /#3/, p⌠du prechodnej
farby medzi farbou zßveja a kame≥ov /#2/ a tmavoΦerven² prach v okolφ a na kameni
Lamb /#4/. Mars je charaktrizovan² podobn²mi farbami po celom povrchu. |
Na panoramatickej snφmke okolia
urobenej Pathfinderom m⌠₧ete vidie¥ nieko╛ko vΣΦÜφch siv²ch skßl, svetlo
Φerven² prach a tmavÜφ prach tam, kde Airbagy rozruÜily vrchn· vrstvu. Skaly a prach
na povrchu sa pravdepodobne skladaj· z minerßlov, ktorΘ m⌠₧eme nßjjs¥ na Zemi.
Najviac zast·penΘ s· pod╛a infraΦerven²ch meranφ IMP kamery minerßly ₧eleza. |
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/81945_th.jpg)
81945_full.jpg (93K)![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/81946_th.jpg)
81946_full.jpg (155K)
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/82016_th.jpg)
82016_full.jpg (78K)![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/82018_th.jpg)
82018_full.jpg (217K)
|
Na vrchnom obrßzku m⌠₧ete vidie¥
oblas¥ juhov²chodne od Pathfindera v prav²ch farbßch. Spodn² obrßzok ukazuje to
istΘ ·zemie, ale v neprav²ch farbßch pod╛a spektra vo vidite╛n²ch vlnov²ch
d╛₧kach. ModrΘ skaly s· najmenej zvetranΘ, ΦervenΘ najviac a zelenΘ priemerne
zvetranΘ. |
Jeden z najzaujφmavejÜφch kame≥ov v
okolφ. Ginger , ktor² sa nachßdza juhov²chodne od Pathfindera. Jeho Φasti s·
najΦervenÜie, akΘ je mo₧nΘ v okolφ nßjs¥. Modrß farba ukazuje nezvetranΘ skaly,
zelenß zvetranΘ a Φervenß skaly, ktro²ch povrch sa zlo₧enφm najviac blφ₧i
zlo₧enφm k minerßlom ₧eleza. |
|
|
|
|
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/a-mgs5_s.gif)
a-mgsivsalsi5.gif
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/a-volc_s.gif)
a-volcvlassification.gif
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/marsso_s.gif)
marssoil.gif
|
Na tomto grafe m⌠₧ete vidie¥
porovnanie APXS anal²z kame≥ov Yogi /A-7/ a Barnacle Bill /A-3/. Takisto s· tu
Mar¥anskΘ meteority, vzorky z Vikingu a PozemskΘ horniny. Pod╛a prv²ch spracovanφ
anal²zy Yogiho sa zistilo, ₧e m⌠₧e obsahova¥ znaΦnΘ mno₧stvo prachu. Yogi a Barnacle Bill s· viac pozemskΘho charakteru, ako sme
predpokladali. Yogiho Ütrukt·ra je ove╛a primitφvnejÜia ako Ütrukt·ra Barnacle
Billa. |
Tento graf ukazuje klasifikßciu
vulkanick²ch skßl pod╛a obsahu Na2O, K2O a silice SiO2. Je mo₧nos¥, ₧e skaly
zaradenΘ medzi vulkanickΘ s· impaktnΘho charakteru. Ak Yogi /A-7/ a Barnacle Bill
/A-3/ s· vulkanickΘho p⌠vodu tak Yogi je bazalt a Barnacle Bill andezit. Bazalty s·
naj rozÜφrenejÜie v celej SlneΦnej s·stave /pokr²vaj· povrch Merk·ra, VenuÜe,
Zeme, Mesiaca a Marsu/. S· hlavn²m zdrojom informßciφ pri urΦovanφ hist≤rie
kamenn²ch telies v SlneΦnej s·stave a pom⌠₧u nßm lepÜie pochopi¥ ╚erven·
planΘtu. |
Na tomto grafe s· tri vzorky p⌠dy
/A-2,A-4,A-6/ porovnanΘ so zlo₧enφm vzoriek z Vikingu. Aj ke∩ anal²zy APXS s· len
ve╛mi primitφvne a bolo treba upravi¥ hodnoty pod╛a obsahu kremφka je jasne vidno,
₧e vÜetky tri anal²zy Sojournera sa dos¥ ponßÜaj· na anal²zu Vikingu. Ke∩₧e
Viking pristßl o 1000 kilometrov ∩alej predpokladß sa, ₧e povrch Marsu je vÜade
takmer rovnak². |
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/nasivs_s.gif)
nasivsfemn.gif
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/normpi_s.gif)
normpiecharts.gif
|
Anal²zy Yogiho /A-7/ a Barnacle Billa
/A-3/ na grafe Na/Si versus Fe/Mn. M⌠₧me si vÜimn·¥, ₧a Yogi a Barnacle Bill s·
celkom Mar¥anskΘ. |
Na t²chto "kolßΦikoch"
m⌠₧ete vidie¥ porovnanie zlo₧enia Yogiho a Barnacle Billa. Hlavn²m rozdielom je
vysok² obsah kryÜtß╛ov v Barnacle Billovi. Pod╛a toho sa usudzuje, ₧a Yogi
nepreÜiel "varenφm" ako Barnacle Bill. |
|
|
Magnetick² experimant na Pathfinderi obsahuje
aj nieko╛ko permanentn²ch magnetov. S· umiestnenΘ okolo jednΘho centrßlneho magnetu
a vytvßraj· kruh.
Tieto magnety zachytßvaj· zvφren² prach. Na
obrßzku m⌠₧ete vidie¥ magnety poΦas Solu 6 a poΦas Solu 13. Prach sa usadil na dvoch
najsilnejÜφch magnetoch. Ke∩₧e usßdenina prachu sa s Φasom zvΣΦÜuje vedci
oΦakßvaj· lepÜie zobrazenie siloΦiar na magnetoch. |
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/mpe_07_s.jpg)
|
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/ss023_sm.gif)
ss023.gif
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/ss022_sm.gif)
ss022.gif
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/ss024_sm.gif)
ss024.gif
|
Klasifikßcia vulkanick²ch skßl
VulkanickΘ skaly s· zvyΦajne klasifikovanΘ pod╛a minerßlov, ktorΘ obsahuj·. Ak
neexistuj· o nich mineralogickΘ dßta m⌠₧u by¥ klasifikovanΘ pod╛a svojho
chemickΘho zlo₧enia. Tak²mto rozborom bol Barnacle Bill /oznaΦen² A-3/ klasifikovan²
ako andezit. pojem "andezit" pochßdza z pomenovania pohoria Andy v Ju₧nej
Amerike, kde sa nachßdzaj· ve╛kΘ mno₧stvß takejto lßvy. AndezitickΘ zlo₧enie
Barnacle Billa m⌠₧e znamena¥, ₧e kame≥ je vulkanickß skala /prav² andezit/, alebo
fyzickß zmes Φastφ tak²ch hornφn ako s· granit a bazalt. Takßto zmes mohla
vznikn·¥ pri prenßÜanφ t²chto hornφn a ich usadzovanφ, alebo mohla vznikn·¥ pri
ve╛kom impakte ktor² rozdrvil a zmieÜal tieto horniny do andezitickej podoby. |
HorΦφk/Kremφk versus Hlinφk/Kremφk
Predpokladß sa, ₧e p⌠vod SNC meteoritov je na Marse. tßto domnienka je zalo₧enß na
tom, ₧e obsahuj· plynnΘ bublinky, ktor²ch zlo₧enie je podobnΘ Mar¥anskej
atmosfΘre. VÜetky znßme SNC meteority, ako aj p⌠dy presk·manΘ Vikingom le₧ia na
tomto diagrame na╛avo od pozemsk²ch skßl. Kame≥ Barnacle Bill sk·man² aparat·rou
APXS /oznaΦen² A-3/, le₧φ na diagrame v blφzkosti lφnie SNC meteoritov, Φo
pravdepodobne potvrdzuje te≤riu ich p⌠vodu z Marsu. |
Vßpnik/Kremφk versus Äelezo/Kremφk
Tieto tri zlo₧ky s· charakteristickΘ pre doterajÜie anal²zy prevedenΘ aparat·rou
APXS. Zlo₧enie SNC meteoritov a p⌠d presk·man²ch Vikingami maj· vyÜÜie obsahy
₧eleza/kremφka ako pozemskΘ horniny. Anal²za p⌠dy aparat·rou APXS /oznaΦenß A-2/
sa nachßdza nad anal²zami p⌠d z Vikingov.Zlo₧enie Barnacle Billa je zase posunutΘ
na╛avo z d⌠vodu vysokΘho obsahu kremφka. |
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/strip_3s.jpg)
stripe_3color.jpg (62K)
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/strip_ss.jpg)
stripe_spectra.jpg (47K) |
Jedna z prv²ch multispektrßlnych anal²z urobenß
IMP kamerou bola urobenß na "Stripe Rock" kameni poΦas Solu 4. Vedci chceli
presk·ma¥ tento kame≥, preto₧e sa na ≥om nachßdza pruh horniny inej farby, o ktorej
si mysleli, ₧e by mohla by¥ aj inΘho zlo₧enia. Farebn²
orßzok vÜak ukazuje, ₧e tßto Φas¥ je podobnej farby ako okolitß hornina. Aj
spektrßlne anal²zy ukßzali, ₧e tento pruh je rovnakΘho zlo₧enia ako okolitß
hornina. To priviedlo vedcov na myÜlienku ₧e pruh je len prach ulo₧en² v ryhe na
skale. |
|
Barnacle Billá HypotΘza: Alpha Proton X-Ray
Spectrometer - APXS dßta ukazuj·, ₧e zlo₧enie skaly je zhodnΘ s vulkanick²mi
andezitmi, ale tvar a v²zor povrchu ukazuje, ₧e by to mohla by¥ "breccia"á
M⌠₧e by¥ zko₧en² z viacer²ch rozliΦn²ch druhov hornφn, ktorΘ tvoria jeden
celok?
Met≤da: Presk·ma¥ Barnacle Bill multispektrßlne (vÜetky geologickΘ filtre s
pln²m priestorov²m rozlφÜenφm )á
Cie╛: Presne zisti¥ premenlivos¥ odrazovΘho spektra celΘho povrchu kame≥aá
Ak spektrum celΘho povrchu je rovnakΘ, kame≥ je homogΘnny - zlo₧en² z rovnak²ch
hornφná
Ak je spektrum r⌠znorodΘ kame≥ m⌠₧e by¥ heterogΘnny - tak ako impaktnß zmes
breccia alebo ako usadeninovΘ horniny
V²sledok: Spektrum r⌠znych Φastφ kame≥a ukazuje len dva zßkladnΘ druhy
spektier:á
- Prachu podobnΘ lo₧iskß
- Tmav² povrch kame≥a
Poznßmka: Pri rozlφÜenφ 1 - 2 cm je zlo₧enie kame≥a homogΘnne. AvÜak kame≥
m⌠₧e by¥ zlo₧en² z drobnozrnn²ch materißlov (< 1-2 cm), ktorΘ nem⌠₧u by¥
touto met≤dou zistenΘ. |
ss013.jpg (388K)
|
ss014.jpg (78K)
|
Tento obrßzok ukazuje
polohu Barnacle Billa - na╛avo od Sojournera a pribli₧nΘ miesto multispektrßlnej
anal²zy Barnacle Billa. NekomprimovanΘ obrßzky boli urobenΘ vo vÜetk²ch
geologick²ch filtroch pou₧itφm IMP kamery, aby bolo mo₧nΘ Ütudova¥ detaily.
Spektrum bolo vybratΘ z nieko╛k²ch Ütudovan²ch miest - napravo od zvΣΦÜeniny.
Zelenß oblas¥ reprezentuje prach nßjden² za skalou.á ╚ervenΘ Ükvrny ukazuj·
svetlejÜie miesta na skale, ktorΘ s· pravdepodobne jamkami s naviatym prachom. ModrΘ
Ükvrny s· tmavÜie Φasti skaly, nekontaminovanΘ prachom.á |
Predbe₧nΘ v²sledky multispetrßlneho
rozboru Barnacle Billa. OdrazovΘ spektrum - r⌠znorodos¥ jasnosti pri r⌠znej vlnovej
d╛₧ke - pre prach v pozadφ /zelenß*, Naviaty prach /Φervenß*, Tmav² povrch kame≥a
/modrß* . Porovnanφm spektier t²chto troch typov materißlov ukazuje, ₧e kame≥ mß
relatφvne homogΘnne zlo₧enie pri rozlφÜenφ 1-2 cm. HeterogΘnnejÜφ kame≥ by
ukazoval r⌠znorodejÜie spektrum po celom povrchu. To ₧e spektrum naviateho prachu je
medzi spektrom prachu v pozadφ a spektrom tmavΘho povrchu kame≥a sp⌠sobuje len tenkß
vrstviΦka prachu.ááááááá Na grafe takisto m⌠₧ete
vidie¥ spektrum zoxidovanΘho a nezoxidovanΘho vulkanickΘho kame≥a zo Zeme. Vedci
porovanj· spektrum pozemsk²ch meterißlov ako s· tieto na presnejÜie urΦenie
zlo₧enia kame≥ov kombinßciou s dßtami z Alpha Proton X-Ray Spectrometer - APXS.á
á
á |
|
|
![](/file/23364/Chip_1997-10_cd.bin/oddech/vysledky/pr2.jpg) |
V popredφ ka₧dΘho z obrßzkov je kame≥
nazvan² "Flat Top". VÜetky obrßzky urobila IMP kamera s pou₧itφm
rozdielnych filtrov.╚erven² filter umo₧nil lepÜie rozoznanie tvaru kame≥ov ako aj
zvidite╛nenie prachu na ich povrchu. |
Sojourner ·speÜne ziÜiel z rampy.Tento obrßyok ukayuje
predn· ╛av· Φas¥ Sojournera. Jemn² prach bol prv²m objektom na sk·manie pomocou
Alpha Proton X-Ray Spectrometer - APXS.á |
|