╚o je to poΦφtaΦov² vφrus ?

Na poΦφtaΦovΘ vφrusy existuje nieko╛ko uhlov poh╛adov. Slovo virus pochßdza z latinskΘho jazyka a mß viacero v²znamov: 1. jed, 2. sliz, 3. (rastlinnß) Ü¥ava.

Samozrejme, ₧e ₧iadna z t²chto definφciφ nie je pre "naÜe" poΦφtaΦovΘ vφrusy vhodnß. Snß∩ najvΣΦÜiu anal≤giu mo₧no pozorova¥ so skutoΦn²mi "₧iv²mi" vφrusmi z medicφny. Dovolili sme si urobi¥ menÜφ v²≥atok z odbornej medicφnskej literat·ry na tΘmu vφrusy:

╚o s· vφrusy v medicφne ?	P⌠vodcami poΦetn²ch ochorenφ (detskß obrna, os²pky, chrφpka, pravΘ kiahne, at∩.) s· vφrusy - najjednoduchÜie znßme formy ₧ivota. Maj· malΘ rozmery (v₧dy pod 0,00003 mm), tak₧e prechßdzaj· be₧n²mi bakteriologick²mi filtrami. NajjednoduchÜie vφrusy sa skladaj· iba z nukleovej kyseliny a bielkovinovΘho obalu. Rozmno₧uj· sa v²luΦne iba vo vn·tri bunky. Zatia nie je jasnΘ, Φi vφrusy treba pova₧ova¥ za mikroorganizmy, alebo za osobitnΘ jedince. Pozorova¥ sa daj· iba v elektr≤novom mikroskope.
èφrenie vφrusov	Ochorenie organizmu nem⌠₧e sp⌠sobi¥ ╛ubovo╛n² vφrus, ale len ten, ktor² mß urΦitΘ vlastnosti podmie≥uj·ce t·to schopnos¥. Vtedy zßrodok naz²vame patogΘnnym (choroboplodn²m). Chroboplodnos¥ vφrusu je na jednej strane podmienenß vlastnos¥ami (vnφmavos¥ou) napadnutΘho organizmu a na druhej strane vlastnos¥ami vφrusu, osobitne mierou jeho choroboplodnosti (virulenciou). Virulencia je vÜak menlivß - ak sa virulentn² mikr≤bny kme≥ dostane do menej vhodn²ch podmienok (umelΘ p⌠dy), postupne t·to vlastnos¥ strßca..
Mo₧nosti Üφrenia	Schopnos¥ prenika¥ je pri niektor²ch zßrodkoch takß ve╛kß, ₧e prejd· aj cez neporuÜen· ko₧u (bacil moru), ∩a╛Üie len cez chorobne pozmenen² ko₧n² kryt alebo sliznice (bacil slezinnej sneti, leptospφry), inΘ zase vΣΦÜie iba cez sliznice (t²fusovΘ paliΦky cez Φrevn· sliznicu, streptokoky cez sliznice d²chacφch ciest a pod.). Prienik do tkanφv im umo₧≥uj· osobitnΘ lßtky, ktorΘ si vytvßraj·.
Mno₧enie vφrusov	Vφrusy sa v tele zaΦn· mno₧i¥, ak v tkanive hostite╛a nßjdu vhodnΘ podmienky na v²₧ivu a ak tam nie s· takΘ protimikr≤bne lßtky, ktorΘ by jeho mno₧enie znemo₧≥ovali. Proti neprazniv²m vplyvom v tkanivßch s· ve╛mi virulentnΘ zßrodky chrßnenΘ hlienovit²m puzdrom. Strata virulencie sa prejavφ okrem inΘho aj stratou tohoto p·zdra ........

PoΦφtaΦov² vφrus je s·bor inÜtrukciφ procesora - teda poΦφtaΦov² program. Vφrus vykonßva len to, k Φomu ho niekto naprogramoval. K zßkladn²m vlastnostiam vφrusov je ich schopnos¥ sa mno₧i¥, to znamenß ma¥ schopnos¥ kopφrova¥ svoje telo. Nevyhnutnos¥ou existencie a mno₧enia vφrusov je potreba vφrusovΘho hostite╛a, v ktorom maj· vhodnΘ podmienky existencie.

V prφpade biologick²ch vφrusov sa jednß o ve╛mi malΘ rozmery tela vφrusu. Tßto vlastnos¥ vφrusom umo₧nφ nenßpadn² prienik do organizmu. V prφpade poΦφtaΦov²ch vφrusov je ekvivalentnou vlastnos¥ou dσ₧ka tela.╚φm je menÜia, t²m m⌠₧e by¥ vφrus nenßpadnejÜφ (nemusφ to by¥ vÜak pravidlo). ZvyΦajnß ve╛kos¥ tela vφrusu sa pohybuje okolo 1kB. NiektorΘ vφrusy m⌠₧u dosahova¥ ve╛kos¥ tela aj nieko╛ko desiatok kB. Ve╛mi primitφvne vφrusy maj· dσ₧ku tela niekolko desiatok byteov. Jeden z najkratÜφch vφrusov mß dσ₧ku 4 byteov.

Ako u biologick²ch vφrusov, poΦφtaΦov² vφrus je ₧ivotne zßvisl² od svojho hostite╛a. èφrenie vφrusu mimo prostredia poΦφtaΦa nie je mo₧nΘ. Ka₧d² "sluÜn²" vφrus pri aktivovanφ infikovanΘho s·boru zaistφ vykonanie svojho vlastnΘho tela a nßsledne vykonanie prφsluÜnΘho infikovanΘho s·boru. Vφrus je pre pou₧φvate╛a ve╛mi dlho neÜkodn² a pou₧φvate╛ nemusφ ma¥ o ≥om ani potuchy. Vφrus sa bez problΘmov m⌠₧e mno₧i¥ a Üφri¥ (cez Internet, diskety, ....) dovtedy, ak nebude aktivovan² naprφklad urΦit²m dßtumom (vφrus Michelangelo - 6.marec 1992).

Vφrus je poΦφtaΦov² program, ktor² vykonßva ne₧iad·cu a zßÜkodnφcku Φinnos¥ v poΦφtaΦi bez vedomia a napriek pou₧φvate╛ovi. Nepochybne najdeÜtruktφvnejÜiou operßciou, ktor· m⌠₧e vφrus sp⌠sobi¥ je formßtovanie pevnΘho disku. T²m pßdom strßca pou₧φvate╛ mili≤ny byteov, ktorΘ m⌠₧u znamena¥ niekedy a₧ mesiace (roky!) prßce. Obnova zniΦen²ch dßt po formßtovanφ disku je finanΦne nßroΦnß alebo nemo₧nß.

V prφpade poΦφtaΦov²ch vφrusov nemo₧no stanovi¥ hranicu medzi bezpeΦn²m a nebezpeΦn²m vφrusom. S·hrou okolnostφ aj na prv² poh╛ad neÜkodn² vφrus m⌠₧e sp⌠sobi¥ pßd systΘmu a t²m vß₧ne problΘmy. V ka₧dom prφpade sa vφrus potrebuje rozmno₧ova¥, Φo m⌠₧e ma¥ za nßsledok znefunkΦnenie niektor²ch Φastφ programovΘho vybavenia poΦφtaΦa.