COMPUTERWORLD
Specializovaný týdeník o výpočetní technice
o Internetu
(CW 20/96)

Ešte raz k téme Intranet vs. SAP?

V čísle CW 18/96 sme priniesli preklad článku autorov Ravi Kalakotu a Andrewa Whinstona s názvom "Intranet versus SAP?". Článok v stručnosti zvažoval možnosti ovplyvnenia programových balíkov pre podnikové aplikácie Intranetom.

Vzhľadom na to, že na pôvodný článok priniesol niektoré reakcie čitateľov americkej verzie nášho časopisu, pristavíme sa v tomto krátkom príspevku aj pri týchto reakciách a tiež pri informáciách o tom, ako vlastne SAP pristupuje k problému prístupu na Internet. Reakcie na tvrdenia článku sú viac-menej skeptické, i keď z rôznych dôvodov.

Max Rosenblatt z TePix Associates má pocit, že závery článku ho mýlia. Klient/serverové výpočty sú dnes už 10 rokov známe. Počas tejto dekády, softvérový priemysel a informačné systémy nedokázali, že klient/serverová technológia je dostatočne životná temer pre všetky aplikácie, ktoré majú obsiahnuť oddelenia podnikov. Nanešťastie však, väčšinou spoločne s podnecujúcimi hardvérovými a softvérovými dodávateľmi, začali interní pracovníci IS prebudovávať všetky svoje hlavné systémy s použitím tejto technológie. Niektorí majú úspech. Vo väčšine prípadov však, ako [autori] Ravi Kalakota a Andrew Whinston správne podotýkajú, nasadenie sprevádza značná komplexnosť. Je to pravdivé nie len pre SAP, ale tiež pre väčšinu klient/serverových aplikácií. "Nezdieľam s nimi ich ružové odhady týkajúce sa Javy a Intranetu," píše Rosenblatt. Java je ešte detský produkt, ktorý beží v detskom Intranetovom prostredí. Nikto ešte zatiaľ neimplementoval kompletnú aplikáciu pre spracovanie dát v Jave. Prostredie pre spracovanie dát sa zatiaľ v žiadnej firme nespolieha na Intranety. Predpoklad takejto kombinácie, ako nasledujúcej veľkej počítačovej vlny, iba zabaľuje minulé omyly, spôsobené láskou k novej technológii. "Zveličený spôsob štartovnia Windows 95 minulého leta," píše Rosenblatt, "ma znovu priviedol k premýšľaniu o tom, prečo firmy kupujú v skutočnosti počítače. Dnes som pevne presvedčený, že priveľa technológie vytláča z povedomia skutočný dôvod, prečo firmy kupujú počítače: a tým dôvodom je zvýšenie produktivity.

Nepodarilo sa mi zistiť spojenie medzi zvýšením produktivity ľudí z obchodnej sféry a vrhnutím sa strmhlav do Javy a Intranetov. Môže byť veľa sexi ukážok, avšak pár sexi ukážok nedonúti technológiu pracovať."

Joshua Greenbaum, starší analytik v Hurwitz Consulting Group a Sentry Market Research má podobný názor. Podľa neho, komentár Ravi Kalakotu a Andrewa Whinstona preceňuje potenciál kolekcie intranetových objektov na nahradenie komplexného klient/serverového prostredia ako je R/3 od SAPu. Nie je dôležité iba to, či je technológia v koncoch; dôležité je i to, kto ju robí. Apletový svet nie je stabilné prostredie pre vývoj obchodných aplikácií. Dá sa uveriť, že všetci títo apletoví programátori pôjdu ihneď písať kód, ktorý riadi multimiliardové podnikové systémy? Ťažko. SAP je úspechom nie kvôli svojej technológii, ale pre svoje prepojenie na reálny svet obchodných požiadaviek. Budúca vlna na apletoch založeného softvéru, podobného systému R/3,bude navrhnutý firmami, ktoré sú v najlepšej pozícii prekonať aktuálnu verziu R/3: a to je SAP a jeho konkurenti.

"Firmy, s ktorými som prišiel do styku, a ktoré predávali technológiu založenú na apletoch, sú na svetelné roky vzdialené od pochopenia funkcionálnych požiadaviek, ktoré spôsobujú, že SAP je taký silný na trhu podnikových systémov," píše Greenbaum.

Posledný názor pochádza od Anne Thomasovej, hlavnej architektky produktu vo firme Open Environment. Podľa jej názoru, autori článku sa nemýlia v tom, že Java a Intranet postavili javisko pre celú novú skupinu aplikácií, je však trochu ďaleko od pravdy tvrdiť, že Java aplety budú podstatne lacnejšie ako integrované systémy, ako je napr. R/3.

SAP, Baan, Oracle a iní investovali stovky človekorokov do vývoja týchto aplikačných systémov. Vybudovanie integrovaného výrobného systému vlastnými silami, ktorý by im mohol konkurovať po funkčnej stránke, by si vyžiadalo roky.

"Trh pre nakupované aplikačné systémy bude stále. Dodávatelia však potrebujú adaptovať svoje systémy pre prácu s Internetom, " končí svoj príspevok Thomasová. Skutočne sa javí, že tento postup, teda, "obalenie klientskeho softvéru R/3 middlewarom na dosiahnutie prístupu k Internetu", si zvolila i firma SAP.

Podľa prvého scenára SAPu, business-to-business, R/3 systémy dvoch hypotetických firiem budú spojené cez Internet na spracovanie objednávok v reálnom čase. R/3 systém prvej spoločnosti pošle objednávku, ktorá automaticky spustí sériu udalostí (napr. inventúra, kontrola cien) v R/3 systéme druhej spoločnosti.

"Transakcia prebehne cez Internet a dôjde na druhý koniec bez ping-pongu elektronickej výmeny dát alebo faxov," hovorí Paul Wahl, výkonný riaditeľ SAP America. Medzi výhody takéhoto prístupu patrí, že kľúčoví zákazníci by mohli modifikovať výrobný rozvrh dodávateľa tým, že by mali prístup k jeho R/3 cez Internet.

Podľa druhého scenára consumer-to-business, zákazník s použitím desktopového WWW prehliadača môže elektronicky objednávať z webovského katalógu, ktorý je pripojený na R/3 systém na strane back-endu.

A nakoniec tretí scenár je intranetová aplikácia pod ktorou by interní užívatelia mohli použiť webovské rozhranie na prístup a updatovanie informácie založenej na R/3, ako sú napr. osobné dáta.

V každom prípade, SAP intenzívne spolupracuje s viacerými partnermi na tom, aby vyvinul internetovské možnosti pre R/3.


| CW o Internetu | COMPUTERWORLD | IDG CZ homepage |