ARMAGEDON_ POVÍDKA
autor: Tomáš "Nesqik" Ridoško

Píše sa rok 2041. A je to tu!

Všetko sa to začalo jedenástym septembrom 2001. Útok teroristov na svetové obchodné centrum vyvolalo novú vojnu. Vojnu proti terorizmu. Spojené štáty americké vyhubili takmer všetkých príslušníkov teroristickej siete Al-Kajda. Prežilo iba pár utečencov, medzi ktorými bol aj Habir al Ali. Tento terorista ušiel do Číny, kde začal zhromažďovať nové sily. V tej dobe Čína začína utajený projekt nových atómových rakiet. Medzi ľudí, čo sa pridali k Habirovi bol aj vedec Tchaj, ktorý sa podieľal na vesmírnom projekte. Ten mal za úlohu nájsť vo vesmíre ropné ložiská. Našli sa obrovské ložiská pod ľadom jedného z Jupiterových mesiacov Európy. Preto Čína vybudovala najmodernejšiu raketovú základňu so špeciálnymi ďalekonostnými raketami, ktoré mali začať budovať ropné základne na Európe. Habir dal túto informáciu Spojeným štátom Americkým a tým, kvôli obrovskému nedostatku ropy vo svete, začali USA s Čínou vyjednávať o pomoci s projektom, avšak za odplatu chceli neúmerný podiel na ložiskách. Čína ponuky odmietala a to Habirovi hralo do kariet. Pomaly sa z vyjednávania stali hrozby. Vtedy využil Habir príležitosť a pomocou Tchaja obsadil atómové silo pri meste Lanzhoue a bez vyjednávania vypálil atómovú bombu na hlavné mesto USA Washington. Raketa bola pomocou nového ochranného vesmírneho systému nad Spojenými štátmi zničená. Američania si tento útok vysvetlili ako koniec rokovaniam. Ľudská chamtivosť a nedôvera spôsobili, že USA nemienilo rokovať o dohode a vyhlásilo bezpodmienečne vojnu Číne. To sa už píše rok 2017. Európska únia v tom čase zažívala nesmierny úpadok a v snahe získať podiel na bohatstve sa priklonila k Spojeným štátom a vstúpila do vojny. Avšak Rusko , neprijaté do Únie, čo spôsobilo obrovské clá na hraniciach a potrebu víza obyvateľov Ruska do Únie, čo bolo takmer nemožné, obnovilo bývalé spojenectvo s Čínou a tak sa otvoril druhý tzv. európsky front a začala sa 3. svetová vojna. Je rok 2020. Vojská USA utrpeli ohromnú porážku počas vylodenia na pobreží Číny, dejiny sa nezopakovali. Počas vylodenia zahynulo 100 000 amerických vojakov a 35 000 bolo zajatých. Do USA sa vrátila jediná zničená loď so stovkou mužov ne palube. Na Európskom fronte však Únia drtila nepriateľov. Front sa nezastavitelne blížil k Moskve, kde sa odpor Rusov stále zvyšoval. Tu sa dejiny zopakovali. Tuhá ruská zima znemožnila útok na centrum ruského boja Moskvu. Rusku stačilo iba pár mesiacov na vytlačenie Európskych vojakov za hranice štátu. Rok 2024. USA utrpelo porážku za porážkou. Keď boli štáty už veľmi oslabené využil Habir túto úžasnú situáciu a zmocnil sa 100 atómových zbraní na území USA. Vtedy s modlidbou k Aláhovi vypálil všetky streli súčasne. Všetky najväčšie mestá sveta boli zničené, začala druhá doba ľadová a na svete zavládol chaos a strach. Rabovanie, plienenie, smrť. Ľudstvo mohlo prežiť v takýchto podmienkach maximálne 30 rokov. Týmto krokom sa vojna skončila.

Je rok 2040. Svet sa nikdy nespamätal z tejto vojny. Ľudia trpia, hladujú, bojujú o svoje životy v mukách, ale často márne, modlia sa. Svet sa stal suchou radioaktívnou pustinou. Vymierajú zvieratá a hynú rastliny. Choroby, neznámeho pôvodu, sa začali rozširovať po planéte a ľudia umierajú s veľkými bolesťami. Populácia rapídne klesá.

11. september 2041. 20 rokov uplynulo od začiatku vojny a každý živý tvor, čo ešte prežil na Zemi vie, čo je dnes za deň. Pred desiatimi dňami všetci videli zjavenie. Postava zostupujúca z nebies s otvorenou náručou a žiariacou plameňom. Tou postavou bol Aláh, Budha, Ježiš. Tá postava bola BOH. BOH sa všetkým prihovoril: "O desať dní Vás privítam v Raji." Strach upadol. Niektorý Ľudia chceli utiecť svojmu osudu a tak postavilo "Noemovu archu". Všetci ľudia, čo chceli utiecť - a tých nebolo veľa - nastúpili na loď a na siedmi deň odštartovali. Narýchlo postavená loď počas štartu mala vážne komplikácie a po 100 metroch letu jej vybuchla palivová nádrž.

Je 1. hodina dňa posledného dňa. Väčšina sa už 3 dni v modlí k svojmu BOHu. Pri pohľade na nočnú oblohu je vidieť obrovskú hviezdu, silno žiariacu jasnomodrým svetlom. Oblohou neustále prelietavajú meteority. Tento dážď začal už deň pred zjavením.

3 hodiny ráno.

Hviezda je veľká, ako práve zapadajúci mesiac. Je svetlo ako v jasný slnečný deň.

7 hodín ráno. Na oblohe sú dve slnká jedno červené, práve vychádza a väčšie jasnomodré zapadá za obzor. V diaľke sú počuť výbuchy.

12 hodín. Modré slnko zapadlo za obzor, avšak je omnoho väčšie ako bolo predtým a na to, že je september je veľmi horúco.

20. hodina. Spoza obzoru je vidieť modrú žiaru, zem sa chveje. Ľudia vychádzajú pred svoje domy a všetci ticho stoja a hladia pred seba. Niektorý sa zoskupujú a spoločne sa šeptom modlia. Všetci sú pokojný a kľudný.

22 hodín. Okolitá teplota je neznesitelná...vzduch redne a modrá žiara zapĺňa takmer polovicu oblohy. Zem praská, je suchá. Okolo nás prelietajú gulové blesky, výbuchy v diaľke ustali. Obzor sčervenel. Vyzerá to, akoby sme boli na vysušenom ostrove v mori ohňa. Ľudia odpadávajú od neznesiteľnej teploty. Nedá sa dýchať.

23. hodina. Mnoho ľudí omdlelo, toto je asi posledné čo píšem.

24. hod. Je to tu...

 

ARMAGEDON II

- Toto je ta planéta o ktore ste nám hovoril? Hah. Tu že bol kedysi život? V tejto spálenej pustatine?
- Veď ty poznáš príbeh tejto planéty.
- Ano, ano... vojna, bomby, asteroid... ano to už všetko viem. Už ste mi všetko povedal. Ale stále ste mi nepovedal prečo sme sa sem vlastne vybrali. Prečo letíme 300 svetelných rokov od najblyžšej kolónie do tochto zapadákova?
- Zapadákov? Toto. Čo vidíš z okna bolo naše laboratórium!
- Planéta?
- Planéta Zem, ako ju pomenovali domorodý obyvatelia.
- Ale prečo bol tak ďaleko od civilizácie?
- Bolo to tajné výskumné stredisko. V dávnych vekoch, keď nebola naša technológia ešte taká vyspelá vyslali sme družicu do vzdialených končín tohto vemíru. Po tisícoch rokoch sme zistili, že družica nebola taká dokonalá. Mala hneď dva nedostatky. Prvý bol v tom, že po dlhšom čase sa zničila jej navigačná jednotka a družica sa zrútila na na túto planétu. Druhým nedostatkom boli organické látky na palube. Jeden z vedcov pri vkladaní optického sklíčka si kýchol. Tak sa bunky dostali na palubu družice. Družica bola vyslaná. Všetky nedostky spolu s velkou dávkou šťastia dali základ novej civilizácii. štastie bolo v tom, že bunky nezhoreli v atmosfére a tak družica dopadla do jedného z oceánov. Tam sa bunky žačali rozmnožovať. Vznikali organizmy, živočíchy. Trvalo tisícky rokov, kým vystúpili z oceána na povrch. Vznikali živočích stále väčších a väčších rozmerov. Zatial naša technológia velkými krokmi postúpila vpred. Najväčšou mierou v tom zohral objav vesmírnych tunelov. Technika pokročila a my sme boli zvedavý, čo sa stalo s našími starými družicami. Vypočítali sme ich dráhu a vydali sme sa ich hladať. Keď sme dorazili sem našli smi dokonale vyvinutý ekosystém. Množstvo najrozmanitejších živočíchov čudesných tvarov. Jedny boli odrovské a druhé velmi maličké. Preto sme túto planétu vyhlásili za výskumné územie. Samozrejme, že sme niekoľko živočíchov zobrali aj na naše planéty. Doteraz sú v záhradách, kde sú im vytvorené dokonalé podmienky na prežitie. Mrzelo nás, že nie sú vôbec inteligentný. Preto tomu chceli trochu napomôcť. Sám vieš čo musela prežiť naša civilizácia, aby sa z nej stala inteligentná forma života.
- Takmer absolútne zničenie.
- A presne to sme sa pokúsili i my. Vypocítali sme presné súradnice v velkosti asteroidu, ktorý spôsobí obrovské škody na planéte, ale nevyhubý celú civilizáciu. Naši vedci hladali ten správny asteroid vo všetkých známich pásoch asteroidov tej doby. Jeden sa našiel priamo za planétou Mars. Pomocou vlečných ľodí sme ho nasmerovali pod presným uhlom na Zem. Náš plán vyšiel. A z celej civilizácie prežili len ty najsilnejší. Cicavce. Jeden druh nás najviac zaujal. Veľmi sa ponášal na nás. Mal však krátkych päť prstov, bol zavalitý a žil na stromoch. Pomohli sme mu na zem. Pomocou genetických zmien sme ho "postavili" a naučili pár základným metódam ako prežiť. A tento pokus nám vyšiel skvelo. Tento druh sa začal rozvýjať a dal si dokonca meno, čo dokazuje inteligenciu. Volal sa človek. Rozvynul sa po celej planéte. My sme len žasli. Tento rýchli vývoj spôsobil ich krátky život. Keby ho maly dlhší, ako je ten náš, určite by nepostupovali takými obrovskými krokmi. Navštevovali sme civilizácie na ostrovoch vzdialených od povniny. Tam nás vrešlo uvýtali, pohostili a nazvali nás bohmi. Stavali nám sochy a mi sme sa mohli venovať ich výskumu priamo. Avšak po rokoch nastal velký problém. Začala éra objavovania a človek začal skúmať oceány aj na tých najodľahlejších miestach. Neostávalo nám nič iné len sa čo najrýchlejšie pobrať preč, aby sme nenarušili ich vývoj. Po ére objavovania nastala éra pary a zhusťovania obyvateľstva. Je samozrejmá, že sme nemohli ich nechať len tak. Potrebovali sme vedecké výskumi a výsledky, tak sa občas stalo, že nás niekto zbadal. Najväčšou tragédiou bol pád našeho stroja v púšti. Bolo potrebné to čo najrýchlejšie napraviť a tak sme sa museli stretnúť aj s hlavou štátu, na ktorý dopadol náš stroj. On nám stroj okamžite vrátil a snažil sa celú vec zahovoriť. Obrovským krokom v pred preľudí bola najmä vojna. Síce zomrelo mnoho ľudí, ale za cenu mílových krokov vpred. Vzniklol televízny kontakt, počítače. Ľudia si podmanili silu atómu a to už po 7000 rokoch čo vynašli písmo. Nám to trvalo 150 tisíc obehov. Jeden náš obeh je v prepočte okolo 350 tisíc ľudských rokov. Vojna sa ukludnila, ale ľudská nenávisť nie. Po pár rokoch sa na Zemi rozpútalo peklo. Ľudia trpeli. Vojna proti terorizmu prerástla na Atómovú vojna a nám veostávalo nič iné iba sa prizerať na úpadok ludstva. Po skončkení vojny sme zozbierali pár jedincov. Tý nás prosili, aby sme ich zachránili od bolesti a utrpenia. Vedeli sme, že toto nie je bohvie ako inteligentná civilizácia, keď ničí sama seba. Zachránili sme hŕstku ľudí a dali sme ich do laboratórií. Opäť sme naplánovali pád asteroida, ten však už bude špeciálne upravený, aby ničil rýchlo, nie ako pri dinosauroch. Tie umierali hľadom. Táto civilizácia zomrie do štyroch hodín.
- Huh uvidíme zničenie civilizácie naživo.
- Presne tak! Vlečné lode už pustili asteroid. Tam blýži sa zprava. Vydíš ako priam žiari na modro. To spôsobuje tým, že je nasýtený volnými iontóvými časticami. Obýde polkruh a dopadne. Už je blýzko.
- A čo ľudia tam dole? Čo je s nimi?
- Boli oboznámený priteľnou formou. Vedia o všetkom. Bol aj pokus opustiť planétu ale ten sa bohužial nezdaril. Keby tak vyleteli nad atmosféru naše záchranné module by ich určite dopravili do bezpečia.
- Kolko je to teraz vlastne lodí?
- Je tu osem ťažných ľodí, stovka záchranných modulov, tri obrie križníky, dva stíhače a asi stovka výskumných pojazdných laboratórií
- A načo je ich tu tak veľa?
- Chceme mať všetko pod kontrolou a toto je obrovský krok pre náš výskum. Ešte stál však nevieme, či je to krok späť, alebo vpred.

Asteroid dopadol na Zem. Planéta zažiarila modrým plameňom, ktorý po chvíľke pohasol.

- Je čas pozrieť sa, čo ostalo na planéte. Všetky výskumné stanice majú povolené pristátie. Ideme dole!

Len jedna poznámka nakoniec. Snáď sme len obyčajnou zoologickou záhradou pre mimozemských obyvateľov, snáď sa niekedy dostaneme z tejto planéty živý, lebo neverím, že sa dá tato planéta ešte zachrániť. Nie pred atómovým zničením, ani nie pred smrtonosným asteroidom, ale pred ľudskou hlúposťou.