Osoba ₧enskΘho pohlavia napφsala poviedku, ktorß bola dos¥ sugestφvna a pou₧φvanie prvej osoby jednotnΘho Φφsla vyvolßvalo dojem (mo₧no sprßvny), ₧e pφÜe sama o sebe-tento postup v literat·ra vo vÜeobecnosti je znaΦne demagogick²-a nejako potrebuje zo seba dosta¥ urΦitΘ em≤cie a to sp⌠sobom nie prφli₧ lichotiv²m voΦi mu₧om resp. jednΘmu "klukovi". Ako reakciu o trochu nesk⌠r osoba mu₧skΘho pohlavia napφsala poviedku, ktorß bola eÜte sugestφvnejÜia a autobiografickos¥ sa ani nepopierala. V Φom je teda problΘm, z Φoho som dostal ten pocit blφ₧iaci sa intenzitou a r²chlos¥ou pre₧φvania k afektu? Po prvΘ, literat·ra nie je nejakß Üt²lovß nßhra₧ka k listom Φitate╛ov alebo interpersonßlnym v²menßm nßzorov-ke∩ u₧ tak by to boli mo₧no ┌vahy. Po druhΘ, argumenty na jednej i na druhej strane boli tak starΘ a typickΘ, ₧e je mi za¥a₧ko uveri¥, ₧e sme na konci devΣtdesiatych rokov v strednej Eur≤pe. NavyÜe argumenty najmΣ na druhej strane boli aj silne pubertßlne a neobjektφvne. Neobjektφvne jednak vzh╛adom k tomu akΘ ₧eny s· a aj vzh╛adom ako p⌠sobia na mu₧ov. To╛ko k zdrojovΘmu textu, ktor² si m⌠₧ete preΦφta¥ alebo si aspo≥ osvie₧i¥ pamΣ¥. Po tretie a najsilnejÜie ma zasiahol samotn² obsah tej reßlie o ktorej bola akcia i reakcia teda mu₧i, ₧eny a ich interagovanie. Zkrßtene povedanΘ: mu₧i s· tak² a onak² a preto a s· fuj, ₧eny s· takΘ a onakΘ a preto a s· fuj. Je to ale naozaj tak? Je pravda, ₧e vÜetci mu₧i s· bezcitn² alebo minimßlne emocionßlne chudobn² ignoranti? Je pravda, ₧e vÜetky ₧eny s· vyu₧φvaΦnΘ, po₧φvaΦnΘ a nemaj· logiku? Nie je to nßhodou tak, ₧e s· ╛udia dobr², zl², m·dry, hlup², vtipn² nudn² etc. a r⌠zne kombinßcie t²chto atrib·tov priΦom sa stßva, ₧e niektor² s· obdaren² len s toho z negatφvneho spektra nezßvisle od pohlavia. A navyÜe nie je to nßhodou aj tak, ₧e ₧eny a mu₧i s· prosto to Φo s· a s· in² a prßve preto sa navzßjom potrebuj· (keby to tak nebolo naΦo by sme mali kamarßtov)? Nie je dos¥ antipatie medzi v²chodom a zßpadom, severom a juhom, bielymi a Φiern²mi etc. potrebujeme na tomto stupni civilizßcie aj antipatiu medzi pohlaviami?

Odpovede si lßskavo doplnφ vß₧en² Φitate╛ sßm preto₧e nechcem zo seba robi¥ mesißÜa, dovolφm si iba trocha rozÜiri¥ jeho obzory niektor²mi rezultßtmy m⌠jho uva₧ovania. Äeny nemaj· logiku!? ìa₧ko poveda¥, Φo je vlastne logika? Nie je to iba systΘm vz¥ahom medzi urΦit²mi elementami pri pou₧itφ ktorΘho musφme d⌠js¥ k vyjadrite╛nΘmu v²sledku aj za cenu, ₧e je to hl·pos¥ (God is love. Love is blind. Ray Charles is blind. Therefore, Ray Charles is God.). Nemohli by by¥ logikou aj spoloΦenskΘ vz¥ahy medzi elementami urΦitej sociΘty v Φom ako sa zvykne hovori¥ sa ₧eny vy₧φvaj·? NavyÜe, je logika tak d⌠le₧itß? V skutoΦnosti patrφ logickΘ myslenie medzi najelementßrnejÜie aplikßcie schopnostφ ╛udskΘho mozgu. Takß priestorovß harm≤nia to je inΘ a na farebn· harm≤niu treba eÜte viac rozumu. Kto vΣΦÜine mu₧ov hovorφ ak· kravatu si treba obliec¥ k akej koÜeli? V kocke: logiku akosi vymysleli mu₧i a preto nevyhovuje celkom ₧enßm, ona sama o sebe nie je ₧iadnym objektφvnym pojmom alebo postupom posudzovania. A ₧e poΦφtaΦ vÜetko logick² zd⌠vodnφ... sk·ste vytiahnu¥ klßvesnicu... "Keyboard error press F1 to resume".

Mu₧i s· len takΘ machovskΘ typy!? Nu₧, ked₧e mßme feminizmus a ako jeden z jeho d⌠sledkov (ten lepÜφ) aj silnΘ, samostatnΘ a priebojnΘ ₧eny musφme ma¥ aj slab²ch a poddajnych mu₧ov (s prφrodou-v⌠lou a jej snahou udr₧a¥ druh sa nedß tak ╛ahko vyk²va¥), ktor² vÜak ako tak² maj· omnoho viac problΘmov a s· tlaΦen² k pretvßrke. Neb²va to predsa tak, ₧e silnΘ ₧eny sa u₧ teraz akceptuj· ale slab² mu₧i to je nieΦo ohavnΘ: "ve∩ to nie je ₧iaden chlap". Ja netvrdφm, ₧e je to dobrΘ ale je to d⌠sledok civilizßcie a keby sme to chceli potlaΦi¥ museli by sme zruÜi¥ autß, elektrinu, nohavice, televφziu, vodovody, poΦφtaΦe etc.

Rßd by som uviedol tie₧ moju ideov· konÜtrukciu o p⌠vode vzßjomnej neznßÜanlivosti medzi samΦekmi a samiΦkami jedinΘho druhu primßtov, ktor² nemß srs¥. Ono to tu patrne asi v₧dy nejako bolo len tßto odpornß civilizßcia svojou zlo₧itos¥ou komplikuj·cou Φo netreba a chaotickos¥ou zjednuÜuj·cou Φo sa nedß to vyniesla na povrch. Korelßciu vidφm aj medzi rozvojom, Üφrenφm a typologickou diferencißciou mΘdii. Stupφdny ale presn² prφklad: mu₧skΘ a ₧enskΘ Φasopisy. Nßhodou sa mi do ruky nedßvno dostal Cosmopolitan. Preboha, ve∩ tam by si do podtitulu ka₧dΘho druhΘho Φlßnku mohli da¥ "s t²mi chlapmi treba zatoΦi¥ a vÜetko vrßti¥ aj s ·rokmi". Krßtko po tomto nemylom zß₧itku nasledoval ∩alÜφ: prezeral som si Esquire lebo tam mala by¥ slovenskß miss Andrea VereÜovß- mal som s ≥ou Φo do Φinenia v reßli a nezdala sa mi o niΦ zaujφmavejÜia ako niektorΘ spolu₧iaΦky (mimochodom bola to samß manipulßcia a retuÜ ß la Photoshop). Mimo toho, ₧e celΘ to bolo povrchnΘ, bezduchΘ, neoriginßlne, polointeligentnΘ, neaktußlne, profesionßlna grafickß uprßva zakr²vala neschopnos¥ novinßrov pφsa¥ a urΦenie "pre modernΘho mu₧a" by malo znie¥ pre chodiace d⌠kazi darwinovej te≤rie poprφpade pre titanici ducha ma Üokoval rovnak² poh╛ad na druhΘ (opaΦnΘ znie tak negativisticky) pohlavie ako v Cosmopolitane. SkutoΦne ₧iaden rozdiel. Ke∩ je trestnΘ hanobenie a podnecovanie... voΦi inej rase, etniku, nßbo₧enskej skupine preΦo by to nemohlo by¥ aj voΦi pohlaviu? Vß₧ne, ja by¥ dvanßs¥roΦn² mierne neprebuden² Üiestak a dosta¥ do ruky Esquire lebo je tam holß baba (ve∩ nie je rozdiel Φi je tß Andrea nahß alebo v bikinßch ako pre Barbie) a preΦφta¥ si tam tie ₧vßsty asi uverφm, ₧e vÜetky ₧eny s· vyu₧φvaΦnΘ potvori, ktorΘ sa hodia iba na jedno a treba ich stßle klama¥ a nepohnu¥ pre ne ani prstom ak to nie je vo v²sostne mojom egoistickom zßujme.

Poznßmky:
╚asopisy Cosmopolitan a Esquire som uviedol Φisto ako nßhodn² prφklad a nie je v tom ₧iadna zßkernos¥, som si ist², ₧e vychßdzaju aj ∩alÜie rovnako debilne a mo₧no aj debilnejÜie.

UbezpeΦujem vÜetk²ch, ₧e som nepφsal skrz infantiln² poh╛ad na svet cez ru₧ovΘ okuliare a tie₧ by som mohol vytvori¥ nejak² text o dievΦati, ktorΘ po dvoch rokoch i-i (intenzφvny-intφmny) vz¥ahu iba tak bez ve╛k²ch slov nechcelo niΦ poΦu¥.