STONEHENGE



STONEHENGE je prad vny  n bo‘ensk˜ chr m. Je
to  najv˜znamnej¨¡   prehistorick˜  monument
v Brit nii.   Nikde   inde   na   svete   sa
nenach dza    ni‡   tak‚    podobn‚.   Patr¡
k megalitom, ktor‚ Œudia v prad vnych ‡asoch
stavali  ako  kultov‚  miesta  na uctievanie
svojich bo‘stiev. Jeho vstupn  alej (Avenue)
smeruje  k  Stonehengu  z  miesta, kde slnko
vych dza v obdob¡  letn‚ho slnovratu - preto
Œudia   vstupovali   do   Stonehengu  tv rou
k miestu,   kde  by   slnko  malo   zapadn£Ÿ
v obdob¡ zimn‚ho slnovratu.

1./ Prv˜ Stonehenge tvorila obrovsk  kruhov 
priekopa   a  valov˜   n syp.  Jeho   prv˜mi
staviteŒmi boli Œudia  doby kamennej. Stavbu
zapo‡ali  asi pred  5 000  rokmi. Pri stavbe
Stonehengu  pou‘¡vali  ako  stavebn‚ n radie
kromp ‡e   vyroben‚   z   jelen¡ch   parohov
a lopaty z lopatkov˜ch kost¡ zvierat.

2./  Okolo  vn£torn‚ho  obvodu  priekopy  sa
nach dzal ƒal¨¡ kruh otvorov, ktor‚ s£ zn me
ako  Aubryho  diery.  V  tomto  obdob¡  bola
pravdepodobne  postaven  aj  kruhov  dreven 
stavba.

3./  Asi  pred  4  100  rokmi  priviezli  na
pltiach  Œudia doby  bronzovej z Preselsk˜ch
h“r vo Walese  pribli‘ne 80 Modr˜ch kame¤ov,
z ktor˜ch ka‘d˜ v ‘il a‘ do 4 ton.

4./ Modr‚  kamene boli zasaden‚  vzt˜‡ene do
zeme   a  zapo‡ala   stavba  vstupnej  aleje
Avenue.

5./ Asi o 100 rokov nesk“r boli Modr‚ kamene
odstr nen‚ a namiesto nich boli z neƒalek˜ch
Marlboroughsk˜ch  dol¡n  privezen‚  obrovsk‚
Sars‚nske  kamene  v ‘iace  a‘  do  50  ton.
Kamene boli dopraven‚ tak, ‘e ich pripevnili
ku   saniam,  ktor‚   Ÿahan¡m  pos£vali   po
guŒat˜ch polen ch.

6./ Sars‚nske kamene vytvarovali a vyhladili
tak,  ‘e na  ne b£¨ili  skalami a  n strojmi
zhotoven˜mi z rovnako tvrd‚ho kame¤a.

7./  Sars‚nske kamene  pravdepodobne dv¡hali
do  vzt˜‡enej polohy  a vs dzali  do otvorov
v zemi  za  pou‘itia  p k,  l n a podporn˜ch
ty‡¡.  Do  voŒn˜ch  medzier  napchali kriedu
a kamene,  aby   Sars‚nske  kamene  upevnili
a udr‘ali vzt˜‡en‚ vo zvislej polohe.

8./ Kamenn‚ prahy  (spojnice umiestnen‚ hore
v‘dy nad dvoma Sars‚nskymi kame¤mi) zdv¡hali
na dreven˜ch plo¨in ch, ktor‚ mohli postupne
nadstavovaŸ, a tak dv¡haŸ do v˜¨ky.

9./  Ka‘d˜  prah  bol  upevnen˜  na  vrchole
dvojice Sars‚nskych  kame¤ov pomocou spojov,
ktor‚ tvorili v‘dy  po dva ‡apovit‚ v˜stupky
na  dvojici vzt˜‡en˜ch  kame¤ov a  vydlaban‚
‘liabky  v  prahoch.  Nasaden¡m  ‘liabkov na
‡apy  do¨lo  s£‡asne  k  upevneniu prahov na
kame¤och  a k  spojeniu dvojice  Sars‚nskych
kame¤ov.

10./ Tak‚to prehistorick‚ zoskupenie trojice
kame¤ov sa naz˜va  Trilithon. P„Ÿ obrovsk˜ch
Sars‚nskych  Trilithonov   bolo  postaven˜ch
v strede   do  tvaru   podkovy  s  otvoren˜m
prie‡el¡m  smerom  k  Avenue.  Okolo  t˜chto
Trilithonov vybudovali  Sars‚nsky kruh (kruh
Sars‚nskych kame¤ov s prahmi).

11./ Modr‚ kamene boli dovezen‚ znova nasp„Ÿ
a usporiadan‚  do  tvaru  kruhu  a  podkovy.
Podkova z Modr˜ch  kame¤ov lemovala vn£torn˜
obvod  podkovy  zo  Sars‚nskych  Trilithonov
a kruh  z  Modr˜ch  kame¤ov  tvoril vn£torn˜
obvod Sars‚nskeho kruhu.  Po celom vonkaj¨om
obvode Sars‚nskeho kruhu  boli vykopan‚ e¨te
dva  rady  otvorov.  Bli‘¨ie  k  Sars‚nskemu
kruhu sa nach dzal kruh  Z dier a vedŒa neho
kruh Y dier.

12./  Potom,  ‡o  bol  Stonehenge  spustnut˜
a nesl£‘il  u‘ ako  kultov‚ miesto, odn ¨ali
z neho  Œudia pre‡  kamene, ktor‚  vuy‘¡vali
ako stavebn˜ materi l.

Dnes  je  STONEHENGE  chr nen˜  ako Anglick‚
dedi‡stvo  kv“li  mili¢nom   Œud¡  z  cel‚ho
sveta, ktor¡ ho prich dzaj£ nav¨t¡viŸ.

Pozn. :

V„‡¨inu  n zvov,  ktor‚  dnes  pou‘¡vame pre
kamene   a  ƒal¨ie   charakteristick‚  prvky
a objekty,  zaviedli   u‘  d vni  historici.
Kruh,  pozost vaj£ci z  56 Aubryho  dier, je
pomenovan˜   po    Johnovi   Aubrym,   ktor˜
vykon val  mapovanie  Stonehengu  pre  kr Œa
Charlesa II. v r.1666.

Vo vstupnej  aleji sa nach dza  P„tn˜ kame¤,
signalizuj£ci  vstup  do  Stonehengu  p„tami
k v˜chodu  slnka  a  tv rou  k  miestu  jeho
z padu,  a  Obetn˜  kame¤,  ktor˜ sl£‘il ako
miesto por ‘ky pri obetovan¡ bo‘stv m.

Na severnej aj na  ju‘nej strane v bl¡zkosti
vn£torn‚ho   okraja  kruhovej   priekopy  sa
nach dza   po  jednom   Stani‡nom  (pozi‡nom
kameni),  ktor˜ sl£‘il  ako orienta‡n˜  bod,
vo‡i  ktor‚mu   sa  vyty‡ovali  vzdialenosti
in˜ch objektov.  …alej je tu  Severn  mohyla
na  severnej, resp.  Ju‘n  mohyla  na ju‘nej
strane  vn£torn‚ho  okraja  priekopy.  Tieto
mohyly maj£ tvar  zaoblen˜ch mal˜ch pahorkov
a ich  umiestnenie  je  ur‡en‚  v  ich n zve
polohou vo‡i spom¡nan‚mu stani‡n‚mu kame¤u.

V   £plnom strede Stonehengu sa t˜‡i Olt rny
kame¤.


R¢bert ’itt¤an (WIN)