RedakΦnΘ ·lety

 

Death a lastoviΦka

Alkoholom zmoren² Death sa vypotßcal zápajzla. T²ch jedenßs¥ poldecßkov mu záobjektφvnych prφΦin nemohlo udrie¥ do hlavy - niΦ vánej nemß, a tak mu udrelo do n⌠h. Vo vzduchoprßzdnom priestore lebky sa prehß≥aj· myÜlienky o nesmrte╛nosti chr·sta a in²ch globßlnych problΘmoch Zeme. Vtom si Death povÜimne nezvyΦajnΘho ·kazu: ô╥e≥i tu ani jeden kus ftßΦika letßΦika.ö Gamby mu ovisli vánßvale sm·tku, horkß slza mu skσzla po tvßri. ôDze s· toti d₧adi, Üak je februar... Ta si pomo₧em sam.ö A Death urobil lastoviΦku na cca. pol sekundy...

 

Death a ╛udskΘ potreby

Death si dnes ╛ahol skoro spa¥. U₧ hodn· chvφ╛u sa necφtil dobre. Myslφ si: ôNa dneÜok som si toho vytrpel dos¥.ö Po namßhavom artistickom v²kone váΦφsle zvanom ôlastoviΦkaö ho istß spriaznenß duÜa musela odlepi¥ zo steny. Na zlepÜenie stavu mu nepomohla ani nßslednß zdravotnß prechßdzka a preto u₧ le₧φ a sna₧φ sa zaspa¥. PriÜlo to nßhle. Bola to ona, volala sa Potreba a bola ve╛kß. Deatha to neteÜφ, hovorφ si: ôK²cham na ≥u, ja budem spa¥.ö Ale potreba sa nedß tak ╛ahko odbi¥. ôKeby boli vÜetky takΘö myslφ si Death a pomaly vstßva. Nßbytok mu je zßchrann²m lanom na rozb·renej dlß₧ke. Steny sa kr·tia, strop na≥ho padß. ôHmm, ₧eby zemetrasenie?ö rozm²Ü╛a a pokraΦuje vástrastiplnej ceste stßle vpred. Ale najmenÜia miestnos¥ bytu je obsadenß. ôNo Φo, ve∩ aj inφ maj· ╛udskΘ potrebyö hovorφ si Death flegmaticky a zvracia do um²vadla.

 

Death a ona

ôStudenß voda je fajnö myslφ si Death a Φvachtß sa ∩alej. ôVyplßchnem si ·sta, ve∩ ve╛a sladkΘho Ükodφö vydumuje Death, ale namiesto Φistenia dutiny ·stnej sa zasnφva... ôbola takß nßdhernß, dokonalΘ tvary a od nßvalu vßÜne sa na m≥a pri prvej prφle₧itosti vrhla, Ükoda len, ₧e tß ne₧nß pusinka nevyÜla.ö ôAle aj tak sa mi pßΦi jej temperament, tß prudkos¥, sáakou mi vtisla bozk na tvßr.ö KoneΦne sa Death vracia do reality, nasßva do ·st vodu, zdvφha tvßr a vázrkadle pozoruje, ako mu zádiery po ch²baj·cej tretine spodnej pery, ktor· mu odtrhla lopta, vytekß voda zmieÜanß sákrvou...

 

Death a Üport

ôSom si ist², ₧e tento de≥ je priam predurΦen² káve╛kΘmu vφ¥azstvuö - takto vykres╛oval Death svoj nßzor hl·Φiku futbalov²ch nadÜencov. S·hlasnΘ bruΦanie a rßzne prikyvovanie hlavami sa prelialo hl·Φikom ako vlna tsunami. ôJe jasnΘ, ₧e vyhrßmeö povedal ktor²si Deathov bojov² druh. ôNevadφ, ₧e hrßme vonku, s·peri na to proste nemaj·ö objektφvne zhodnotil Death. Na znak s·hlasu sa ozvalo prφznaΦnΘ Ütrnganie f╛aÜkovΘho skla a s·vislΘ prehσtanie. Po dvoch hodinßch konzumßcie tekutφn sa rozvßÜnenΘ stßdo vybralo na Ütadi≤n za ·Φelom upresnenia zostßv a t·₧by aj svojou troÜkou prispie¥ káve╛kΘmu vφ¥azstvu na p⌠de naÜich s·perov. KoneΦne sa ozval ·vodn² hvizd, ktor² privφtal z·riv² rev asi troch tisφcok z·Φastnen²ch. Po chvφli padol prv² g≤l. Death sφce priamo neasistoval, ale bol na≥ nesmierne hrd², no na Φudo jeho oslavnΘ chorßly zanikli vánadßvanφ jeho spolubojovnφkov... vádruhej min·te nßÜ ob╛·ben² klub prehrßval vonku nula jedna.

 

Death a zvieracie pudy

Death ra≥ajkoval. Prßve konΦil t·to nesporne prφjemn· Φinnos¥, ke∩ si na nieΦo spomenul. ôDßm si eÜte kakao, bude to krßsne vyvrcholenie ra≥ajokö uva₧oval Death. Ako myslel, tak aj spravil. O mal· chvφ╛ku sa mu hor·ci sladkast² nßpoj lenivo Üm²kal dolu hrdlom. ôAkΘ je to vÜetko krßsne, ke∩ si to Φlovek dopredu premyslφö hovorφ si Death, ôvÜetko ide ako po masle, ₧iadne chyby. Ve∩ prßve myslenie zo m≥a robφ Φloveka, a preto musφm hodi¥ za hlavu vÜetky prφzemnΘ zvieracie pudyö prem²Ü╛a Death a popritom vyp╛·va kus skla, ktor² pri intenzφvnom rozm²Ü╛anφ o zvieracφch pudoch odhryzol zápohßra.

 

Death a literat·ra

ô╙, knihy! Tieto nßdhernΘ umeleckΘ diela, ktorΘ nadΦasovo zachytßvaj· autorove myÜlienky na veky vekov. Tieto zviazanΘ listy papiera, váktor²ch nßjdem zbierky romantick²ch bßsnφ aj jasnΘ fakty. Tieto cennΘ dokumenty uchovßvaj· nßzory mnoh²ch ╛udφ, ktorΘ mi urΦite pom⌠₧u pri mojej ne╛ahkej ceste ₧ivotom, poskytn· mi za╛·benΘ verÜφky, akΘ raz budem mojej milej ne₧ne Üepka¥ do uÜka, ach knihy, mßm vßs rßd...ö - takto prem²Ü╛al Death, ke∩ peknej predavaΦke platil za kni₧ku Trestn² zßkonnφk váaktußlnom znenφ.

 

Death a poΦasie

Váto predpoludnie si Death povedal: ôDnes urΦite nebude prÜa¥. Tlakovß nφ₧ je prφliÜ plytkß na to, aby zaprφΦinila nejakΘ radikßlne zmeny vápoΦasφ a slnieΦko sa na m≥a tak pekne usmieva. Bude krßsny de≥.ö Po tomto konÜtatovanφ vyrazil do ulφc mesta. Putoval necel²ch pΣ¥ min·t a spustil sa lejak. ôHmmm, no Φo u₧ö pomyslel si Death, ôo tak²ch dvadsa¥ min·t budem vácieli svojej cesty, hßdam ve╛mi nezmoknem, ve∩ dnes to vyzeralo na krßsny de≥.ö Lejak medzit²m naberal na intenzite a nßÜho smutnΘho a znechutenΘho p·tnika odprevadil a₧ kácie╛u jeho vychßdzky. Po pozdravenφ kolegov sa ho jedna os⌠bka sp²tala: ôJΘj vonku prÜφ?ö Neodpovedal jej nikto, len slnieΦko sa na nich veselo Ükerilo.

(toto u₧ nie je autentickΘ)

Death a Zlatß rybka

(bßjka)

Ide Death po plß₧i, a Φo nevidφ? Bezmocn· chuderku zlat· rybku vyplavilo b·rlivΘ more za prφlivu. Death sa ku nej sklonφ a Φumφ, otvßra ·sta vánemom ·₧ase a po chvφli sa rozhodne prehovori¥:

Death: ôDo p...ö

ZR: (skoΦφ mu do reΦi, prestane sa trepota¥ a spustφ nacviΦen² monol≤g) ôDe¥φk m⌠j miluΦk², nenechaj ma biedne zahyn·¥ na brehu morskom, ak mi pom⌠₧eÜ dosta¥ sa spΣ¥ do mora, ktorΘ mojφm domovom je, splnφm ti chlapΦek m⌠j zlatuΦk² hocakΘ jedno ₧elanie.ö

Death: Chvφ╛u dume, napokon ulapφ toho zvera neÜ¥astnΘho za ne₧n² chvostφk, Üvacne stvorenφm o hladinu morsk· a zreve: ôZdochni, svi≥a!!!ö

 

Death a ₧abß

(bßjka)

Ide Death po lese, a Φo nevidφ? Äabß sedφ na p≥ijaku a ╛udsk²m hlasom zátlamy vypustφ:

Ä: ôHej junßk, ke∩ ma pobozkßÜ, premenφm sa na krßsnu princezn·.ö

Death nerozm²Ü╛al ani sekundu, oblizol ju a ₧abß zdochla...

╚o zát²chto bßjok vypl²va? Komu do hlavy mlΦa¥ chlebom, tomu sa zelenou lopatou válese oz²va.